Tento text rozoberá, čo je na kritike ETS-2 oprávnené – a čo je len strašenie.
Na Slovensku prebieha petícia proti zavedeniu emisných povoleniek ETS2. Podrobnejšie informácie o dôvodoch petície môžete nájsť tu: Koso pre HS o ETS-2: Ľudia ani netušia, aká pohroma sa na nich valí.
S radosťou by som sa pripojil ku kritike EU a jej klimatickej politiky.
Avšak táto kritika musí byť postavená na pravdivých, overiteľných a rozumných argumentoch.
Prečítajte si aj druhú časť: Petícia Stop ETS-2 nahráva bohatým.
Bude dopad na rodinu 6-7 tisíc ročne?
Tento odhad urobil autor petície Koso na základe modelovej ceny emisnej povolenky v hodnote 668€/t CO2 podľa analýzy rakúskej centrálnej banky. Tento odhad vychádza z modelovej ceny emisnej povolenky 668 €/t CO₂, ktorú autor petície preberá z analýzy Rakúskej centrálnej banky.
Je však potrebné zdôrazniť, že nejde o predpoveď skutočnej ceny povoleniek ani o cieľ EÚ, ale o hypotetickú simuláciu extrémneho scenára, v ktorom by jediným nástrojom na dosiahnutie cieľa zníženia emisií o 55 % bola samotná cena uhlíka.
Tento scenár ignoruje všetky ostatné opatrenia, ktoré EÚ zavádza paralelne: energetické štandardy budov, emisné normy pre autá, podporu obnoviteľných zdrojov, investície do efektívnosti či priemyselné regulácie.
Uvádzať jedno vysoké číslo v úplne inom kontexte nie je informovanie, ale strašenie.
Bude dopad na rodinu 3000 € ročne?
Ďalší odhad nákladov v petícii je 3000 € na rodinu ročne.
Odhad 3000 € ročne je bližšie realite než predchádzajúce číslo, no stále ide o jednostranný pohľad, ktorý pracuje len s nákladmi a úplne zamlčuje príjmy a kompenzácie.
Autor započítava zvýšené náklady na dopravu (cca 720 € ročne pri 14 000 km benzínovým autom), vyššie náklady na kúrenie (1760 €) a inflačný efekt (840 €). Ide však o model domácnosti, ktorý zodpovedá skôr strednej triede než chudobnej rodine.
Zároveň sa úplne ignorujú kompenzačné mechanizmy ETS-2:
Napríklad zateplenie domu môže typicky znížiť náklady na kúrenie o približne 70 %. Pri uvedených číslach to znamená úsporu okolo 1230 € ročne, zatiaľ čo dodatočné náklady na povolenky by predstavovali približne 410 €. Čistý efekt je tak pozitívny (+800 €). Tento príklad je ilustratívny, no ukazuje, že pri započítaní investícií a dotácií sa celkový obraz zásadne mení.
Text zároveň ignoruje, že mzdy dlhodobo aspoň čiastočne kopírujú infláciu, a že reálna životná úroveň sa nevyvíja plošne negatívne. Rovnako pracuje s vysokými nákladmi na individuálnu automobilovú dopravu, hoci práve nízkopríjmové domácnosti ju využívajú menej a viac sa spoliehajú na verejnú dopravu.
Zhrnuté: po započítaní úspor na kúrení, inflačného efektu, ktorý je do veľkej miery vyrovnávaný rastom príjmov, a zachovaní pôvodných nákladov na dopravu vychádza modelová domácnosť mierne v pluse. A to aj pri pomerne komfortnom používaní benzínového auta.
Bude inflácia 17%?
Podľa petície by pri cene 668 eur za tonu CO₂ došlo k poklesu HDP o 4,7 až 4,8 % a k „inflácii“ okolo 17 %, čo má predstavovať učebnicový príklad stagflácie – rast cien spojený s ekonomickým prepadom.
V skutočnosti však nejde o 17 % infláciu v jednom roku, ale o kumulatívny rozdiel cenovej hladiny rozložený do približne šiestich rokov. To zodpovedá priemernej dodatočnej inflácii približne 2,6 % ročne, čo nemožno označiť za ekonomický kolaps.
Podobne, uvádzaný pokles HDP vo výške približne 4,5 % nepredstavuje jednorazový prepad ekonomiky, ale kumulatívnu odchýlku oproti referenčnému scenáru, čo zodpovedá priemernému ročnému zníženiu HDP približne o 0,7 %.
Okrem toho ide o extrémny a nereálny modelový scenár, ktorý predpokladá, že jediným nástrojom na dosiahnutie cieľa zníženia emisií o 55 % do roku 2030 je cena uhlíka. V realite EÚ súčasne používa celý balík opatrení (podrobnosti na inom mieste). Takže nejde o predpoveď reálneho vývoja cien povoleniek, ale o hypotetickú hornú hranicu v izolovanom modeli.
Inflácia sa štandardne udáva ako ročná miera zmeny cenovej hladiny; v citovanej analýze však nejde o 17 % ročnú infláciu, ale o kumulatívny rozdiel cenového indexu do roku 2030, čo je úplne odlišný pojem.
Používať slovo inflácia pre kumulatívnu zmenu cenovej hladiny bez uvedenia časového rámca je základná terminologická chyba.
Petícia sa tak tvári ako finančne a ekonomicky fundovaná kritika klimatickej politiky, no pri detailnom čítaní sa ukazuje, že stojí na zamieňaní základných pojmov.
Ak autor vystupujúci ako finančný odborník zamieňa infláciu s cenovým indexom a ročné dopady s kumulatívnymi, nejde o kritiku politiky, ale o zlyhanie základnej ekonomickej gramotnosti.
Dopady na slovenskú ekonomiku budú likvidačné?
Podľa analýzy Rakúskej centrálnej banky patrí Slovensko medzi krajiny EÚ s najvyšším potenciálnym príjmom z uhlíkovej ceny v pomere k HDP. V niektorých modelovaných scenároch môžu tieto príjmy kumulatívne do roku 2030 dosiahnuť úroveň blížiacu sa 5 % HDP, čo je v európskom kontexte výnimočné.
Správa zároveň výslovne upozorňuje, že tieto príjmy vytvárajú priestor na kompenzácie a zmiernenie sociálnych dopadov. Môžu byť použité na znižovanie iných daní, priame transfery domácnostiam alebo investície, ktoré znižujú budúce náklady.
To znamená, že ETS-2 môže byť pre Slovensko čistým prínosom, ak budú príjmy využité adresne a efektívne. Aj v extrémnom hypotetickom scenári ide o presun zdrojov v ekonomike – nie o jednostranný náklad.
Ak sa zo správy prevezme len extrémny scenár ceny povolenky, no zamlčia sa príjmy – najmä v prípade Slovenska – vzniká obraz „ekonomickej likvidácie“, ktorý nie je v súlade so závermi samotnej analýzy. Takéto čítanie zdroja obracia jeho zmysel naruby.
Ako EÚ kompenzuje náklady pre chudobných?
Nové emisné povolenky pre budovy a dopravu (ETS-2) sú od začiatku prepojené so Sociálnym klimatickým fondom. Tento fond nie je dodatočnou korekciou, ale integrálnou súčasťou balíka Fit for 55.
Jeho cieľom nie je len dočasne „preplatiť vyššie ceny“, ale trvalo znížiť energetickú závislosť domácností. Fond má: kompenzovať najviac zasiahnuté domácnosti, pomôcť nízkopríjmovým a energeticky chudobným, financovať opatrenia, ktoré dlhodobo znižujú účty.
Fond je financovaný z príjmov ETS-2, pričom 25 % výnosov je doň povinne presmerovaných. Ďalších približne 20 % smeruje do modernizačných a inovačných fondov, ktoré môžu financovať napríklad modernizáciu železničnej dopravy. To, či a ako tieto prostriedky Slovensko využije, je otázka domácej politiky – nie Bruselu.
Spojením vysokých potenciálnych príjmov a vysokej energetickej chudoby má Slovensko jedinečnú príležitosť znížiť dlhodobo drahé náklady na kúrenie a dopravu a podstatne zmierniť energetickú chudobu.
Zamlčať existenciu týchto fondov znamená prezentovať len polovicu obrazu. Text pracuje s obrazom sociálnej katastrofy, no úplne vynecháva Sociálny klimatický fond – mechanizmus vytvorený práve na to, aby sa sociálne dopady uhlíkovej ceny zmiernili.
Čo je zlé na ETS-2?
Najväčší problém celej klimatickej politiky – vrátane ETS-2 – nie je podľa mňa v tom, že by bola príliš prísna. Je v tom, že prichádza neskoro.
Rozumný čas začať s výrazným znižovaním emisií bol približne pred dvadsiatimi rokmi.
Za ten čas sa v atmosfére nahromadilo také množstvo skleníkových plynov, že dosiahnuť cieľ obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C je dnes už takmer nereálne a hranica 2 °C sa stáva horným limitom, nie komfortným cieľom. Čím dlhšie sa znižovanie emisií odkladá, tým vyššie a bolestivejšie sú nevyhnutné náklady – ekonomické aj spoločenské.
Ak chceme hovoriť o klimatických opatreniach poctivo, nestačí hovoriť len o ich nákladoch. Rovnako otvorene musíme hovoriť aj o nákladoch samotného otepľovania, ktoré nevznikajú v budúcnosti, ale už dnes: v zdravotníctve, v poľnohospodárstve, v infraštruktúre, v bezpečnosti aj v kvalite života.
A napokon, nejde len o peniaze.
Zmena podnebia je aj otázkou morálky a zodpovednosti – osobnej aj spoločnej. Nejde len o pohodlie a prosperitu ľudí, ale o prežitie ekosystémov, druhov a samotných podmienok života na Zemi.
V druhej časti blogu by som rád niečo napísal o deindustralizácii Slovenska, ktorou tiež straší uvedená petícia.
