V čistote a pokore otvorme svoje duše a čerpajme z nej toľko, koľko len môžeme, pretože to budeme veľmi potrebovať. Budeme to tak veľmi potrebovať, že stojí za to, aby sme v ten deň odložili všetky svoje povinnosti, stíšili sa a vnútorne sa otvorili k prijatiu vznešenej sily, prichádzajúcej Zhora.
V tento deň, najmä v dopoludňajších hodinách, v čase vrcholného prílevu sily, si dobre všimnime prírodu. Bude nehybná a akoby skamenená, v posvätnej bázni pred neopisateľnou vznešenosťou toho, čo sa práve deje. Naozaj dobre si v tento deň všimnime prírodu a pochopíme, že sa deje skutočne niečo výnimočné.
Aj my máme byť toho účastní. Máme sa v posvätnej bázni otvoriť najvznešenejšej Božej sile, prúdiacej Zhora, obnovujúcej život a umožňujúcej ďalšie trvanie univerza.
Preto čerpajme, čerpajme a čerpajme, aby sme s Božou pomocou a v podpore jeho sily dokázali zvládnuť všetko to neľahké, čo prichádza vinou nášho odklonu od Stvoriteľa a jeho Vôle.
Dodatočné vysvetlenie pre všetkých, ktorí sa s týmito informáciami stretávajú prvý raz:
V Novom Zákone sa píše, že 40 dní po svojom zmŕtvychvstaní vystúpil Kristus na nebesia. V tento deň bol tiež zoslaný Duch Svätý na zhromaždených apoštolov. Prijali ho v podobe plameňa, žiariaceho nad hlavou každého z nich.
Kresťania slávia deň nanebovzatia Krista a zoslania Ducha Svätého na apoštolov ako Turíce.
Tento deň však nebol ojedinelým javom. Išlo o 30. máj, čiže o každoročné vylievanie Božej sily do stvorenia, ktorú mohli prijať duchovne otvorení apoštoli.
Kristus, 40 dní po svojom zmŕtvychvstaní, čakal práve na tento deň. Počas neho sú totiž, kvôli prúdiacej sile Zhora, otvorené brány všetkých nebies. A práve cez tieto otvorené brány mohol Kristus vystúpiť až k svojmu Otcovi.
A výnimočný deň, 30 máj, sa opäť blíži! Nebuďme preto už ďalej nevedomí, ako doposiaľ, ale vedome využime požehnanie, ktoré nám z tejto veľkej milosti plynie.
