A preto vystupuje v zosilnenej miere na povrch i to, čo sa nachádza vo vnútri ľudí, žijúcich na Zemi.
Na jednej strane vystupuje na povrch nepokoj, nedôvera a nespokojnosť. Na druhej strane túžba pomáhať, konať nezištne dobro a povzbudzovať druhých. Všetky možné ľudské vlastnosti vystupujú navonok, aby sa prejavili a aby priniesli ovocie. Či už ovocie dobré, alebo zlé, presne podľa vnútorného stavu človeka.
Najväčšia časť ľudstva skrýva v sebe vo svojej vlažnosti jedno aj druhé. Ľudia nie sú ani úplne zlí, ani úplne dobrí. To by sa mohlo zdať ako celkom priaznivé, ale ako priaznivé to môžu vnímať len ľudia. Tlak Svetla neberie do úvahy tento stav vlažnosti, pretože oživuje a privádza k zvýšenému pohybu úplne všetko bez rozdielu.
Mnohý človek sa tým vystavuje nebezpečenstvu, že jeho slabosti a zlé vlastnosti, ktoré sú v ňom zakorenené, a ktorým on sám nevenuje vôbec pozornosť, musia nakoniec pod tlakom Svetla vyvolať nejaký negatívny dej, alebo udalosť. Na základe toho sa dotyčnému priťaží na miske váh Súdu v ruke Syna Človeka a on potom musí byť zasiahnutý úderom súdiaceho meča. Duchovnou vlažnosťou a neochotou meniť sa k lepšiemu, smrteľne ohrozuje v dnešnej dobe každý človek seba samého. Je to veľmi vážne ohrozenie, ktorému sa ľudia vystavujú.
A Svetlo sa stále zosiluje a núti všetko k stále vyššiemu pohybu tak, ako je to predurčené Vôľou Stvoriteľa, ktorá vyslala k zemi svojho Syna. A On prichádza, aby ako ohlásený Syn Človeka dokončil veľký kruh predchádzajúceho vývoja a priniesol zásadný posun v tej časti stvorenia, kde sa vyvíjajú ľudia, aby raz boli schopní dozrieť natoľko, že budú môcť prejsť bránou, vedúcou do blažených záhrad duchovného domova.
Príklon k dobru a k čistému životu je preto teraz to najdôležitejšie, čím sa majú ľudia zaoberať v každom okamihu dňa. A to vo svojom vlastnom záujme. Každý z nás sa musí v tomto smere stále zlepšovať a snažiť sa trvalo udržiavať vo svojom čistom snažení.
Zvláštne však je, že v tento čas nevyhnutnej, intenzívnej práce na sebe samom, považujú mnohí za najdôležitejšie súdiť a sledovať druhých, čo robia, akí sú a čo by mali zmeniť. V čase najväčšej požiadavky na zmenu seba samého, v dobe, ktorá je označovaná ako odbíjanie dvanástej, v milostivo poskytnutej poslednej lehote, určenej k zjasneniu nášho vnútra, je to pre veľkú časť ľudí to posledné, čomu sa chcú venovať. Domnievajú sa, že vedia vynikajúco poradiť druhým a sú rozčarovaní, keď druhí nejednajú podľa ich slov.
Stvorením však znie volanie: „Nesúďte, aby ste neboli odsúdení!“ A to už nie je rada, ale zúfalé volanie duchovných pomocníkov, ktorí zhora vidia, ako sa v tom previňuje každý človek. Drahocenný posledný čas, darovaný k činu osobného duchovného znovuzrodenia je tak premárnený v ničotnostiach.
Tlak Svetla, ktorý stále zosilňuje a preniká všetkými záhybmi ľudského vnútra, preto pre mnohých prináša ono strašlivé „Neskoro!“ „Neskoro“ pre všetko, čo by mohlo priniesť pozitívny obrat v osude človeka. A až napokon vyprší naozaj posledná lehota, začne sa ozývať prosenie a naliehanie, snažiace sa zmeniť už nezmeniteľné. Ako odpoveď však bude znieť znovu a znovu ono hrozné „Neskoro!“
Nás všetkých čaká veľká prísnosť v rozdelení toho, čo je čisté a čo nečisté. V tejto prísnosti je jediná možnosť ozdravenia života, pretože inak by si to nízke nachádzalo vždy cestu k prejaveniu sa vo vnútri človeka. Prísnosť rozdelenia zdravého od nezdravého bude uskutočnená samočinným pôsobením Zákonov stvorenia, napĺňajúcich Vôľu Stvoriteľa. Toto rozdelenie sa prejaví ako nečakané, vyhrotené negatívne jednanie ľudí, ktoré bude ich súdom a po ňom už nebude možná zmena smeru.
S bolesťou budú svetlí pomocníci sledovať klesanie miliárd ľudských duchovných iskier z tohto i druhého sveta do tmy, medzi mlynské kamene, kde bude na prach rozdrvené všetko nedobré a duchovne vlažné.
„Neskoro“ bude znieť pre ľudí, ktorí nechcú počúvať opakované volanie svetlých pomocníkov. Tí k nim vo svojej láskyplnej pomoci stále znovu a znovu privádzajú záchvevy citu, aby pohli ich vnútrom. Kvôli svojej hluchote voči týmto pomociam budú preto mnohí na samom konci svojej životnej cesty počuť už len jediné: „Neskoro!“
Toto všetko prináša tlak zosilňujúceho sa Svetla, ktoré ako príliv narastá každý deň, aby prinieslo veľký obrat v hmotných svetoch.
To najdôležitejšie zo všetkého preto je snažiť sa zo všetkých svojich síl zjasniť vlastné vnútro v čistom a čestnom úsilí o zmenu seba samého k lepšiemu. Ku takýmto ľuďom môže ako odpoveď ich poctivému úsiliu raz zaznieť: „Svetlom omilostený!“
Každý, kto len trochu chce, môže jasne vnútorne vnímať posledný čas, darovaný človeku pre jeho obrodenie. Ak niekto nechce počúvať o týchto veciach a nechce sa nimi zaoberať, veľké dianie nekompromisne určí jeho smerovanie. Žiaľ, u veľkej časti ľudstva to bude smerovanie nadol. Len u nemnohých to bude smerovanie nahor, k ďalšiemu životu a vzostupu. Rozhodnutie je ponechané na každom človeku.
Využime preto tento vzácny posledný čas, darovaný Bohom Otcom k zjasneniu svojho vnútra a k vybieleniu rúcha svojej duše.
v spolupráci s https://smeromkzivotu.blogspot.com/
