O životnej nutnosti nadväzovania kontaktu s inteligenciou prírody

Písmo: A- | A+

Nedávne tornádo na Morave je upozornením na to, ako je pre nás nesmierne dôležité nadväzovanie kontaktu s inteligenciou, spravujúcou prírodné dianie, pretože táto inteligencia ľudí vždy upozorňuje, že sa ide diať čosi nebezpečné.

 Ak budeme schopní zachytávať jej varovania, môžeme si zachrániť svoje životy. Ak ale toho schopní nebudeme, bude dochádzať popri materiálnych škodách aj k úplne zbytočným obetiam na životoch.

 Z tohto dôvodu je preto potrebné vedieť, ako je možné nadviazať určitý kontakt a vzťah k inteligencii, stojacej za prírodným dianím a vnímať jej varovania, pretože každý, kto videl zábery tornáda na južnej Morave si mohol uvedomiť, aký je človek maličký a aký je bezbranný tvárou tvár voči rozzúreným živlom prírody. Všetci sme si mali možnosť uvedomiť, že príroda, aj keď ju ničíme, vykorisťujeme a znásilňujeme, je silnejšia ako človek a neočakávane je nám schopná zasadiť úder, z ktorého sa budeme dlho spamätávať.

 Preto ako prvé, čo by mali ľudia opäť nadobudnúť je úcta a pokora pred silami prírody. A ich prebudená pokora a úcta k prírode by mala pretrvať aj po odznení nejakej prírodnej katastrofy. Žijeme totiž vo svete, sformovanom prírodou a inteligenciou, stojacou za prírodným dianím. Ony sú tu doma, zatiaľ čo my ľudia sme tu iba hostia. A ako hostia, ktorí dostávajú z rúk prírody všetko, čo potrebujú k svojmu životu, sa preto musíme aj správať. To znamená, že máme žiť v harmónii s prírodou i s inteligenciou za ňou stojacou, a malo by byť v našom záujme bližšie ju poznať, viac jej načúvať a snažiť sa s ňou nadviazať užší vzťah.

 Ak však svojho hostiteľa nepoznáme, nemáme k nemu úctu a nemáme k pred ním pokoru, ak nie sme schopní načúvať jeho hlasu a jeho varovaniam, môže sa na naše hlavy zosypať prírodné nešťastie a priniesť nám utrpenie, alebo smrť.

 A pozor! Je tu aj druhá vec, pre ktorú by sme mali začať hľadať užšie spojenie s inteligenciou, spravujúcou svet prírody. Z hľadiska duchovného vývoja našej zeme sme sa dostali do obdobia očisty, predpovedanej prorokmi. Naša zem bude očistená od všetkého zlého, nesprávneho, falošného a pokriveného, ale zároveň aj od všetkých ľudí, ktorí túto negativitu ustavične produkujú. Stane sa tak preto, aby na zemi mohlo konečne zavládnuť len to dobré, správne, opravdivé a neskrivené.

 Ľudia boli upozornení prorokmi i samotným Synom Božím, aby prechod od nesprávneho k správnemu učinili sami od seba a dobrovoľne, kým je čas. Ale pretože ľudia to neurobili, bude očista zeme vynútená nasilu, a to práve za pomoci inteligencie, spravujúcej prírodné dianie. I tornádo na južnej Morave malo podobný očistný charakter, pretože jeho hlavnou úlohou bolo zničiť a rozprášiť obrovský dusivý mrak negatívnej mentálnej energie ľudí, sústredenej a lokalizovanej práve v tejto oblasti.

 Na úrovni jemnejších energií sa to prejavilo tak, že všetko ľuďmi dlhodobo vytvárané zlo v podobe sebectva, neprajnosti, závisti, podvodu a mnohého iného bolo tornádom rozmetané a rozprášené. Temné energie boli zničené a k životu sa mohli dostať nové, svieže, svetlé energie v podobe ľudskej spolupatričnosti, vzájomného ohľadu, nezištnosti a ochoty pomáhať blížnym v nešťastí.

 No a očista zeme prebehne takýmto istým spôsobom, ibaže k tomu dôjde vo veľkom, celosvetovom meradle. Živly zeme, riadené inteligenciou prírody potom očistia náš svet nie len od nízkych energií, ale aj od všetkých ľudí, ktorí ich stále vytvárali. Našu zem čaká mocné očistné pôsobenie živlov a je preto v osobnom záujme každého človeka, aby sa stal čo najvnímavejším ku všetkým varovaniam a upozorneniam, prichádzajúcim k nám od inteligencie, stojacej za priebehom a fungovaním prírodného diania. A práve preto je potrebné snažiť sa s ňou nadviazať čo najužší kontakt. No a my si teraz ukážeme, ako sa to dá.

 Existuje veľa ľudí, ktorí chodia do prírody a majú prírodu radi. Bez pravidelného pobytu v nej si svoj život nevedia ani predstaviť. Obdivujú jej krásy a upevňujú si v nej svoje fyzické i psychické zdravie. A hoci všetci títo ľudia majú k prírode určitý pozitívny vzťah, len málokto z nich tuší, že by sa ich vzťah dal posunúť aj oveľa hlbšie. A to až za hranicu toho viditeľného a hmatateľného, čo nazývame prírodou.

 Nevedia, že by sa ich osobný pozitívny vzťah k prírode dal posunúť až k vedomej inteligencii, stojacej za všetkým, čo sa v prírode deje. Že by sa dal posunúť až k inteligencii, stojacej za rastom rastlín, krásou kvetov, tokom riek, vanutím vetra i kvapkami dažďa. Milovníci prírody netušia, že ich vzťah k prírode by sa dal posunúť až k inteligencii, stojacej za svitom mesiaca, za žiarou slnka a i za pohybom zeme. A táto inteligencia nie je nejaká amorfná a neidentifikovateľná. Táto inteligencia je osobná! Je zosobnená do podoby konkrétnych bytostí, ktoré sa starajú o všetky jednotlivé prírodné deje.

 Ak sa z tohto uhla pohľadu pozrieme na staré báje a rozprávky našich predkov, uvedomíme si, že vodníci, víly, trpaslíci, obri a mnohé iné prírodné bytosti, ktoré sú v nich opisované, nie sú v skutočnosti ničím iným, ako zosobnením prírodnej inteligencie, majúcej na starosti celkom konkrétne úlohy v prírodnom dianí. Naši predkovia mali kontakt s touto inteligenciou a dokázali ju vnímať. Ich báje neboli výplodom fantázie, ale opisom reality, skrývajúcej sa za vonkajšou oponou toho, čo nazývame príroda a domnievame sa, že to funguje len tak, akosi samo od seba.

 Technický rozvoj civilizácie a s ním spojené využívanie predovšetkým racionálnej zložky našej osobnosti však spôsobili, že sme prišli o svoje intuitívne schopnosti vnímania jemnejších svetov. Táto realita je však stále tu a v súčasnosti začína spúšťať veľké očistné dianie na našej planéte tak, ako sa to udialo v podobe tornáda na Morave.

 Ako je teda možné nadviazať kontakt s prírodnou inteligenciou ľuďom, ktorí majú radi prírodu?

 Jednoducho tak, že svoju lásku posunú až za hranice vonkajšej prírody. Tak, že si uvedomia, že všetko to, čo v prírode vidíme je dielom vedomej inteligencie. Tak, ako je napríklad auto dielom ľudskej inteligencie, práve tak isto je aj živá príroda dielom prírodnej inteligencie. A tak, ako môžeme mať radi niekoho, kto skonštruoval auto a my sa v ňom môžem pohodlne voziť, presne tak isto môžeme mať radi aj prírodnú inteligenciu, ktorá nám dennodenne ponúka toľko krásnych a užitočných vecí.

 Cesta k nadviazaniu kontaktu s inteligenciou prírody je teda láska! Láska, úcta a pokora! Láska, úcta a pokora, prenikajúca od toho vonkajšieho až k vnútornému, čo stojí za existenciou a fungovaním prírody. Láska, úcta a pokora k prírodným bytostiam, ktoré všetko to krásne a účelné pre nás ľudí s láskou vytvárajú.

 Ak sa napríklad v žene prebudí vzťah k nejakému mužovi, žena ho spravidla hneď neosloví a nepovie mu to na rovinu, ale začne smerom k nemu vyžarovať svoju sympatiu, náklonnosť a lásku. Muž to vycíti, a na základe toho ženu osloví. A osloví ju preto, lebo sa jej láska a náklonnosť dotkli jeho srdca.

 Láska je univerzálnym spôsobom k nadviazaniu kontaktu so všetkým živým v našom stvorení. A to platí aj vo vzťahu k vedomej inteligencii, spravujúcej prírodné dianie.

 Ak teda pôjdeme do prírody, skúsme svoju lásku a vďačnosť za všetko to krásne nasmerovať k inteligencii prírody. K bytostiam, ktoré pre nás všetko v prírode vytvárajú a spravujú. Vysielajme smerom k nim svoju lásku, poďakujme im, povedzme im že o nich vieme a že by sme s nimi chceli vojsť do užšieho kontaktu. A buďme v tom vytrvalí, pretože keď sa rozhliadneme okolo seba, je naozaj za čo každodenne ďakovať, je za čo milovať a je za čo byť vďační.

 Ak v tomto všetkom budeme naozaj úprimní, ak to pôjde skutočne z nášho srdca a nie len z nášho rozumu, ak sa vyžarovanie našej lásky, vďačnosti a úcty dotkne naozaj srdca a osobnosti prírodných bytostí, ony nám odpovedia.

 A odpovedať nám môžu dvojakým spôsobom. Za prvé tým, že sa nám ukážu. Že ich uvidíme v ich podobe a v ich činnosti tak, ako ich kedysi dávno videli naši predkovia. Alebo za druhé tým, že odpoveďou na našu lásku k nim bude prúdenie ich lásky k nám.

 A my vnútorne, prostredníctvom k nám prúdiacej odozvy lásky vo svojom srdci pochopíme, že realita prírodných bytostí existuje. Že existuje žiarivá, radostná realita bytostného tvorenia, ktorá v čistej detskej tvorivosti formuje prírodu okolo nás. Pochopíme to asi takým spôsobom, ako pochopí už spomínaný muž, že ho nejaká žena má rád a cíti k nemu náklonnosť.

 Spojenie s prírodnými bytosťami sa totiž nedeje v rozumovo racionálnej rovine, ale v rovine citovo intuitívnej. Preto musí zostať striktne racionálne uvažujúcim ľuďom navždy upreté, pretože im chýba otvorené srdce a živé cítenie. Lebo len láska a cit sú kľúčom, ktorý otvára všetky brány nášho fascinujúceho stvorenia.

 A ak budeme mať šťastie a brána k bytostnému svetu sa nám otvorí, všetky zmienené skutočnosti môžeme vnútorne prežiť. Prvotná informácia sa tak stane našim vlastným vnútorným prežitím. Potom nám akoby spadne závoj z očí a my vnútorne, z vlastného prežitia spoznáme svet prírody ako vonkajší prejav radostnej a harmonickej tvorivosti prírodných bytostí.

 Lebo všetko v našom stvorení sa deje zvnútra smerom navonok. Lebo to najhrubšie a vonkajšie býva vždy prejavom toho jemnejšieho a vnútorného, čo sa skrýva pod povrchom. Rozkvitnutá šípová ruža sa potom pre nás stane pozdravom bytostných. Slnečný deň sa pre nás stane pozdravom bytostných a celej ich radostnej tvorivej ríše. Ich pozdravom sa pre nás stanú nádherné západy slnka, veľkoleposť oblakov, ale i poľný kvet, či steblo trávy.

 Ak budeme schopní vnútorne, a teda skutočne prejaviť lásku k bytostnému, pocítime lásku bytostného, prúdiacu smerom k nám. Prostredníctvom lásky tak nadviažeme kontakt s prírodnou inteligenciou a v rámci tohto kontaktu a tohto vzťahu k nám potom môžu prichádzať pomoci, vnuknutia a upozornenia, ktoré budeme v nastávajúcom očistnom dianí našej planéty životne potrebovať.

 A na záver je ešte treba zdôrazniť jednu dôležitú vec. Inteligencia prírody buduje a tvorí v súlade s Vôľou Stvoriteľa. Inteligencia prírody sa vo všetkých svojich formujúcich a udržujúcich činnostiach riadi vždy bezvýhradne len Vôľou Najvyššieho. Preto vždy formuje nedotknutý svet prírody do nádhery a sviežosti.

 Znamená to teda, že prírodná inteligencia je nositeľom a vykonávateľom Vôle Najvyššieho vo vonkajšom svete prírody. Z toho dôvodu je všetko v prírode existujúce a prejavené manifestáciou Vôle Najvyššieho. Takýmto spôsobom, sprostredkovane cez tvorivú činnosť prírodnej inteligencie, sa Stvoriteľ v podobe jeho Vôle nachádza v každom liste, v každom kameni i vo všetkom ostatnom v prírode. V tomto smere je pre nás prírodná inteligencia vzorom a veľkou inšpiráciou, pretože aj svet ľudí by sa mal snažiť o dosiahnutie podobného ideálu.

 „Buď Vôľa Tvoja, ako v nebi, tak i na zemi!“ O toto by sme sa mali usilovať a toto by sme mali dosiahnuť, aby sa aj svet ľudí mohol stať tak krásnym a tak harmonickým, ako je nedotknutý svet prírody, spravovaný prírodnou inteligenciou podľa Vôle Stvoriteľa. V tomto smere sa máme od prírodnej inteligencie čo učiť a v tomto smere môžeme od nej načerpať veľa cenných rád, upozornení a inšpirácií.

 Ak teda pôjdete opäť niekedy do prírody, nezabúdajte na budovanie svojho osobného kontaktu a vzťahu so svetom prírodných bytostí, pretože tento vzťah bude pre nás všetkých v blízkej dobe maximálne dôležitý.

v spolupráci s https://smeromkzivotu.blogspot.com/

Skryť Zatvoriť reklamu