Atlantída žila svojim vlastným životom, ktorý sa vyznačoval mimoriadne hlbokým prienikom do poznania tajomstiev prírody.
Nie však v zmysle súčasného vedeckého chápania a bádania, ale v schopnosti vnímania neviditeľných síl, alebo lepšie povedané bytostí, stojacich za prírodou a prírodu spravujúcich a ovládajúcich.
Príroda a všetko dianie v nej totiž nefunguje samo od seba, akoby sa nám na prvý pohľad mohlo zdať, ale za jej činnosťou stojí celkom určitý druh inteligencie.
Stoja za ňou určité bytosti - bytosti prírody, ktoré sú úzko špecializované na celkom konkrétne činnosti a deje, prebiehajúce v prírodnom dianí. Existujú bytosti vzdušné, bytosti vodné, bytosti starajúce sa o pôdu, horniny a formovanie Zeme, bytosti starajúce sa o rastliny, stromy, kvety a podobne.
Za tým, čo my nazývame príroda a čo sa nám zdá, že funguje akosi samočinne, sa skrýva ten najčinorodejší život, v ktorom má každá z jednotlivých prírodných bytostí presne vymedzený okruh vlastnej činnosti a túto činnosť vykonáva verne, oddane a dokonalo. Ich pôsobenie je preto také dokonalé, lebo nemajú svoju vlastnú vôľu, ale sú vo všetkom podrobené Vôli Vyššej.
Praktickým dôkazom vernej, harmonickej súčinnosti a vzájomného spolupôsobenia všetkých prírodných bytostí je nádhera prírody a jej dokonalé fungovanie.
O tomto všetkom vedeli dávni Atlantíďania a ich prienik do tohto poznania bol taký veľký, že dokázali komunikovať a dorozumievať sa s prírodnými bytosťami. Dokázali s nimi vedome spolupracovať.
Výsledkom ich spolupráce, okrem iného, boli napríklad mnohé nádherné a veľkolepé stavby. Pri ich výstavbe bytosti prírody pomáhali s premiestňovaním ťažkých kamenných kvádrov, či iných stavebných prvkov, ktoré by bolo ťažké premiestniť, alebo s nimi vôbec pohnúť i pri súčasnom vedecko technickom pokroku.
Takýto bol teda život v Atlantíde. Z nášho pohľadu možno trochu drsnejší, ale harmonicky sa zachvievajúci s prírodou a vedome spolupracujúci s bytosťami, spravujúcimi prírodné dianie. V tom spočívala veľkosť a múdrosť Atlantídy.
Potom však nadišla nová epocha v období vývoja Zeme a do krajiny, až doteraz oddelenej od ostatnej civilizácie oceánom, začali postupne prichádzať cudzinci. Začali sem prichádzať ľudia z iných krajín.
Pre Atlantíďanov to bola výzva. Výzva k tomu, aby svoju múdrosť a svoje veľké poznanie začali sprostredkovávať iným. Aby prakticky celý svet a celú vtedajšiu ľudskú civilizáciu posunuli práve prostredníctvom svojho nebývalého vedenia omnoho ďalej.
Žiaľ nestalo sa tak, ale došlo k pravému opaku. Z ľudí, ktorí ku ním prichádzali si urobili doslova otrokov a oni sami sa dali vyhlásiť za bohov. Svoju prevahu nevyužili ku podpore a pomoci iným, ale ku nadvláde nad inými a k ich zneužívaniu.
V tomto bol však skrytý začiatok ich klesania a nasledujúci, nevyhnutný pád. Klesania najprv neviditeľného a duchovného. A to sa napokon zhmotnilo a prejavilo i navonok potopením Atlantídy. Kvôli tomuto teda zanikla bájna civilizácia, ktorá svoju múdrosť nechcela dávať a ňou pomáhať, ale ktorá sa prostredníctvom nej snažila ovládať a podmaňovať si.
V zákonoch univerza však platí, že iba tomu, kto dáva dobro, múdrosť a pomoc, sa môže dosať dobra, pomoci a pozdvihnutia. Ak však šíri zlo, nespravodlivosť a útlak, jemu samému sa napokon dostane zla, bolesti, trpkosti a nakoniec i zničenia.
Taký je železný a spravodlivý Zákon, votkaný do chodu univerza. Na základe neho musí raz každý zožať presne to, čo sám rozsieval. Či už ide o jednotlivca, alebo hoci aj o celý národ, či civilizáciu.
A teraz obráťme svoj zrak do prítomnosti. Aj dnes existujú vo svete národy a štáty, ktoré majú nad ostatným výraznú finančnú, ekonomickú, technologickú a materiálnu prevahu. Aj dnes, po stovkách, ba tisícoch rokoch sa však história stále opakuje, pretože tí, čo stoja v určitom smere vyššie ako ostatní, nevyužívajú to, čo majú ku prospechu, pomoci a pozdvihnutiu druhých, ale naopak, k ich ovládnutiu, zotročeniu a podmaneniu. Ani nie v tak dávnej dobe k tomu dochádzalo hrubou vojenskou silou (viď koloniálna nadvláda, alebo prvá a druhá svetová vojna), kým dnes sa tak deje sofistikovanejším spôsobom. A síce, prostredníctvom peňazí a kapitálu.
Železný Zákon spätného účinku, podľa ktorého musí napokon každý zožať presne to, čo zasieva však platí rovnako dnes, ako pred tisícročiami. V účinkoch tohto Zákona musí postupne upadať a smerovať k záhube každý národ a každá civilizácia, ktorá jedná nesprávnym spôsobom.
Náš svet a naša civilizácia, založená na zneužívaní, využívaní, podmaňovaní a ovládaní iných sa postupne potápa presne tak, ako kedysi bájna Atlantída a tento dej je čoraz očividnejší. Naozaj iba slepí to nevidia a nevnímajú. Náš svet slepo smeruje k osudu bájnej Atlantídy! Smeruje k úplne rovnakému zničeniu a záhube, ak si to včas neuvedomí a nevynasnaží sa zmeniť a tým svoj pád zastaviť.
Zastaviť úpadok je však možné iba zásadnou vnútornou i vonkajšou premenou! Zásadnou premenou k lepšiemu! Zmenou hodnôt! Zámenou zhubnej túžby po ovládaní, zisku, moci a snahy o podmanenie za úsilie o pomoc, podporu, spoluprácu a veľký, všeobecný, celosvetový prospech. Nie len slovne proklamovaný, ale skutočný!
Ozajstný celosvetový prospech bez nadradených a podradených, bez ľudí prvej, druhej, alebo dokonca tretej kategórie, ako to napríklad naznačuje i v súčasnosti tak zaužívaný termín „tretí svet“. V skutočnosti však niet nijakého prvého, druhého, ani tretieho sveta! Je len jeden svet, a ten buď spoločne povznesieme, alebo potopíme.
Zostáva iba dúfať, že je ešte čas zastaviť súčasné rýchle klesanie a za ním nevyhnutne následujúci pád. A preto osobná zmena hodnotového systému každého jednotlivého človeka má v dnešnej kritickej dobe omnoho väčší význam, ako by sa snáď mohlo na prvý pohľad zdať. Lebo napokon naozaj iba pár jednotlivcov môže rozhodnúť o tom, či sa miska váh preváži na jednu, alebo na druhú stranu. Či preváži súčasné sebectvo, a teda zničenie, alebo dobroprajnosť a s ním spojená záchrana a nová nádej.
