Hlavný sudca Pilát totiž jasne videl, že ide o krivé obvinenia a o nevinného človeka. Preto sám usiloval o jeho oslobodenie. Nakoniec sa však podvolil davu, pretože ten bol už vopred vedome zmanipulovaný.
Negatívne dôsledky, ktoré mal tento čin na židovský národ sa nedajú porovnávať s ničím z jeho predchádzajúcej histórie. Po dobytí Jeruzalema, krátko po Ježišovej smrti, stratili židia akékoľvek územné nároky, platné po stáročia a boli rozohnaní medzi ostatné národy sveta. Opätovný vznik židovského štátu bol zrealizovaný až v polovici 20. storočia.
Židovský národ však bol skutočne národom povolaným. Preto sa do jeho radov rodili ľudskí duchovia mimoriadnych schopností a kvalít. Kvalít duchovných i materiálnych. Avšak svoje schopnosti nevyužili a doposiaľ nevyužívajú správnym spôsobom a preto sa dá povedať, že zlyhali po všetkých stránkach.
Svoje duševné kvality a duševnú prevahu totiž často zneužívali iba k vlastnému obohacovaniu sa a vysoké duchovné schopnosti v nich vzbudili pýchu, ktorá im následne znemožnila a doposiaľ znemožňuje spoznať nimi samými toľko očakávaného Mesiáša.
Ovocím takéhoto veľkého zlyhania bol nesmierne ťažký osud, ktorý si tým na seba privolali a ktorý im spôsoboval utrpenie po celé stáročia.
Karma, alebo osud totiž nie je nič iného, ako dopad dôsledkov vlastného, nesprávneho jednania. Účelom karmy je primäť jednotlivca, alebo aj celý národ k prehodnoteniu svojich minulých, nesprávnych postojov a činov, k spoznaniu vlastných chýb a k náprave všetkého, čo bolo urobené, alebo vnímané nesprávne.
Ak však k poučeniu stále nedochádza, ak sa kŕčovito a tvrdohlavo stále zotrváva na rovnakých, nesprávnych postojoch a názoroch, potom sa vina iba hromadí a osud bije čoraz viac, v snahe konečne ľudí prinútiť k precitnutiu.
Židovský národ bol teda po vražde Mesiáša roztrúsený po celom svete a i napriek všetkým bolestným úderom, ktoré utŕžil počas dlhých stáročí sa i naďalej kŕčovito drží svojho nesprávneho stanoviska.
Ku všetkým spomínaným utrpeniam však vôbec nemuselo dôjsť, keby sa tento povolaný a mimoriadne schopný národ dopracoval k pochopeniu Pravdy, prinesenej Mesiášom, prijal ju a snažil sa ju uplatniť vo svojom živote. Celé dejiny našej civilizácie by potom vyzerali úplne inak. A to dokonca aj vtedy, keby tak židovský národ urobil hoci aj o niekoľko stáročí neskôr. Ale žiaľ, ako vieme, oni svojho Mesiáša stále iba čakajú ...
Všetky tieto skutočnosti vo svojom sumáre však znamenajú iba jedno jediné: Kristus nemal zomrieť na kríži, ale mal sa stať duchovným kráľom Izraela. Izrael mal prijať jeho učenie, žiť podľa neho a stať sa svetlým príkladom pre všetky ostatné národy zeme. Svetlým príkladom pozemského života, žitého podľa Vôle Najvyššieho.
Židovský národ však namiesto toho zavraždil Mesiáša a zvrhol jeho učenie. Preto bol on sám Stvoriteľom zavrhnutý, rozprášený a ťažkou karmou prenasledovaný po celom svete, až takmer do našich dní.
Zásadná otázka vo vzťahu k nám kresťanom však znie: Urobil by vari Stvoriteľ niečo takéhoto svojmu povolanému židovskému národu, keby naozaj bola jeho zámerom Kristova smrť na kríži?
http://kusvetlu.blog.cz/v spolupráci s M.Š.
