Čo človek zasial, to musí zožať! Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva! Božie mlyny melú pomaly, ale isto! Tieto staré ľudové múdrosti sú prostým vytušením podstaty fungovania nepodplatiteľnej Spravodlivosti. Aká je akcia, taká bude reakcia – hovorí novodobým spôsobom presne to isté i základný fyzikálny zákon.
V Zákone spätného účinku, vo svojom fungovaní totožnom s vyššie uvedenými príkladmi sa teda každému z nás vráti zaručene všetko to, čo svojim predchádzajúcim jednaním zasieval. Dbajme preto, aby naša „žatva“ mohla byť dobrá! Aby sme sa jedného dňa, až príde zúčtovanie, nemuseli zrútiť pod obrovským bremenom zla, ktoré sme na seba nakládli svojim neuváženým jednaním.
A keď som už začal ľudovými prísloviami, budem pokračovať: Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie!
S vedomím poznania železného fungovania Zákonov, presahujúcich hranice tohto viditeľného vesmíru musí človek iba so súcitom a poľutovaním hľadieť na všetky zľahčujúce, zosmiešňujúce a veľavýznamné úsmevy tých, ktorí konajú zlo, či už vo svojich myšlienkach, alebo citoch, vo svojich slovách, alebo činoch a nateraz sa im i napriek tomu celkom dobre darí.
Sú to však ľudia, zotrvávajúci v sebaklame! Zotrvávajúci v klamlivom presvedčení o správnosti svojej vlastnej „pravdy“, pretože o čo je pevnejšie ich presvedčenie, že predsa „takto to chodí“ a takto je to pre mňa „najvýhodnejšie a najvýnosnejšie“, o to desivejšia bude ich konečná konfrontácia so Spravodlivosťou, ktorá bude mať predsa len posledné slovo! Potom s hrôzou spoznajú, že všetko je inak a ich úsmev im zamrzne na tvári.
Beh času nemožno zastaviť! Raz, na sklonku svojho života sa každý nás ocitne pred bezprostredným výhľadom nevyhnutného kroku ...do neznáma! Do neznáma, odkiaľ niet návratu! V bázni a v úzkostlivom tušení Spravodlivosti nepodliehajúcej súčasným ľudským kritériám sa nám potom budú javiť všetky veci v úplne inom svetle, ako ich vnímame teraz. Zrazu sa už nebude možné zaštítiť silou peňazí, či spoločenského postavenia, výškou vzdelanostnej úrovne, či veľkosťou moci a vplyvu! Človek zostane nepatrný a sám, prísne posudzovaný iba podľa miery osobnej zodpovednosti.
Čo teda ešte dnes vzbudzuje na mnohých tvárach iba úsmev, premení sa potom na zdesenie. Zdesenie z toho, akými sme mali byť, ale neboli sme! Avšak nič už nebude možné napraviť, ani vziať späť! A bolestné vedomie nemožnosti nápravy všetkého nami spôsobeného zla, bolestné vedomie premrhaného života iba ešte viac znásobí našu úzkosť vo finále života, ku ktorému sa každou hodinou, každou minútou, ba každým nadýchnutím nezadržateľne približujeme!
Kiež by nikto z nás nikdy nemusel prežívať nič podobného! Preto sa snažme už teraz žiť tak, aby sme v budúcnosti nemuseli ničoho ľutovať! Snažme sa byť dobrými ľuďmi, pestujúcimi dobro vo svojich slovách, citoch, myšlienkach a činoch. Ľuďmi, ktorí ako spravodlivú odozvu za svoje činy nemôžu v chode železných Zákonov univerza očakávať nič iného, ako dobro. Lebo jedine to, čo sme zasievali napokon aj bezpodmienečne zožneme!
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
