Som človek, ktorému nie je ľahostajné všeobecné nepochopenie pravého zmyslu ľudského života na zemi a z tohto nepochopenia prameniace zlyhávanie osobných, ako aj celospoločenských vzťahov. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Dobro a zlo! Na ktorú stranu sa prikloniť? Každý z nás pozná bez zaváhania ihneď správnu odpoveď. A predsa väčšinu ľudí akosi stále viac priťahuje to zlé. Ak nie priamo tým, že by sa oni sami vydali na cesty zla, tak určite nepriamo tým, že sa dostatočne vážne, silne a intenzívne neusilujú k dobru. Že v tomto smere zostávajú vlažnými.
Sú ľudia, ktorých popudzuje, keď sa im hovorí o vyšších hodnotách. Keď sa im hovorí o tom, že úsilie každého človeka by malo byť trvalo zamerané k dosahovaniu a realizovaniu tých najvyšších duchovných a morálnych hodnôt. Popudzuje ich to nie preto, že by snáď boli celkom zlí ale preto, lebo ich život príliš bije. Lebo sú nútení každodenne bojovať takmer o holé prežitie a vo svojich starostiach, vo svojom pracovnom nasadení a existenčnom strachu nemajú čas ani chuť zapodievať sa podobnými „hlúposťami“.
Jedného letného dňa som sa prechádzal po meste plnom ľudí v modrých tričkách. Pripravovali sa na štart „Behu pre život“. A tento pohľad na množstvo ľudí, ktorí sa rozhodli niečo urobiť pre svoje zdravie vo mne vyvolal sériu nezvyčajných asociácií. Veľmi nevšedných, ba až poburujúcich asociácií pre všetkých, ktorí sa pozerajú na život iba z čisto hmotného hľadiska, avšak celkom logických a pochopiteľných pre každého, kto dokáže vnímať realitu z hľadiska duchovného.
Existujú mnohí ľudia, ktorí usilujú k Bohu, ale keď sa ich spýtame, ako si túto cestu vlastne predstavujú, ako si vlastne predstavujú onoho Stvoriteľa, ku ktorému sa chcú dostať, odpovedať na to presne nevedia. Nemajú celkom jasno, kadiaľ presne vedie cesta k Nemu, na základe čoho vzniká celkom oprávnená otázka, ako sa tam teda vôbec chcú dostať.
Pred nedávnom som mal sen. Stretol som v ňom jedného známeho, ktorý je už dlhšiu dobu mŕtvy. Keď som od neho odchádzal, ešte na mňa z diaľky zavolal: „A pripomeň im, aby žili s vedomým, že všetko pokračuje aj po smrti!“
O články, zaoberajúce sa ľudskou sexualitu býva vždy veľký čitateľský záujem, pretože ide o niečo, čo mimoriadnym spôsobom ovplyvňuje celý náš život. Avšak aj napriek tisícom článkov nebol doteraz pochopený skutočný a pravý účel tohto nezvyčajne silného fenoménu. Nebol pochopený z dvoch dôvodov. Za prvé preto, lebo málokto v tomto smere vážnejším a hlbším spôsobom hľadá a za druhé preto, lebo skutočná pravda je temným pozadím sveta úmyselne pokrivená a zamlčovaná, aby nemohlo dôjsť k duchovnému vzostupu civilizácie.
Nedávno som bol v kostole a ak by som mal naozaj stručne zhrnúť podstatu toho, čo som sa dozvedel, išlo o to, že máme byť dobrými ľuďmi a máme sa vyvarovať zla. To je v zásade správne a nedá sa voči tomu nič namietať, avšak keď som odišiel domov a hlbšie nad vecou uvažoval zistil som, že mi v tom predsa len ešte čosi dôležitého chýba. A síce, ako sa vlastne stať dobrým? Akým spôsobom to vykonať? Ako k tomu dospieť? Jednoducho povedané, chýbal mi konkrétny, metodický postup, ako zo seba urobiť dobrého človeka, ktorý odvrhuje zlé.
Kto nemá záujem o Stvoriteľa, o toho už nebude mať záujem ani On! Ľudia, ktorí nemajú túžbu po Hospodinovi, po poznaní jeho Vôle, jeho Zákonov a po živote podľa nich sa takýmto spôsobom sami a z vlastného rozhodnutia od neho odpájajú. Potom sa i Najvyšší bude od nich dištancovať, pretože to oni sami práve takto chceli.
Existujú veci, ktoré sú schopné zmeniť náš pohľad na život. Možno mnohí z vás videli drastické video obetí ostreľovania Luhanska, v ktorom prechádza kamera od jedného mŕtveho k druhému. Obete ležia na ulici, sú zakryté, avšak ako sa kamera priblíži je plachta odhrnutá. A divák vidí bežných civilov, obyčajných chodcov z ulice znetvorených črepinami tak, že v mnohých prípadoch musí odvrátiť zrak. Niečo tak hrozného som doposiaľ vo svojom živote ešte nevidel
Pri pohľade do minulosti, kedy bolo slovo „prorok“ aktuálne v povolanom židovskom národe môžeme zistiť, že proroci sa vždy delili na dve základné kategórie: na pravých a falošných. O jedných i o druhých sa píše v starozákonných spisoch.
Tomu, kto vo svojom živote dôveruje Najvyššiemu, toho i On sám poctí svojou dôverou! Toho poctí takými prejavmi dôvery, ktoré mu až doslova zázračným spôsobom urovnajú jeho cesty. Aj v dnešnej dobe je totiž možné, aby sa diali zázraky. Zázraky, o ktorých racionálny človek súčasnosti ani len netuší, ktoré vôbec nepovažuje za možné, ba ktorým sa vo svojej materialistickej nedôvere v existenciu Stvoriteľa iba vysmieva. Vysmieva sa im však preto, lebo nikdy nedôveroval Bohu a preto nikdy vo svojom živote, ani len v tej najmenšej miere nepocítil zázračný prejav jeho dôvery.
Žijeme vo zvláštnej a historicky výnimočnej dobe revolučných zmien. Najprv to boli revolučné pohyby v strednej Európe, potom priši na rad arabské krajiny a teraz najnovšie Ukrajina. Avšak každého priemerného človeka sa zmocňuje znechutenie a odpor keď vidí, aké násilie, aká agresivita a aká ľudská nízkosť tieto revolučné pohyby sprevádza. Zmocňuje sa ho hrôza, keď vidí brutálne zabitých a povraždených. Keď vidí fanatické skandovanie revolucionárov, zúrivý hnev v ich očiach a odhodlanie zabíjať. Keď vidí, že najmä mladí ľudia využívajú tieto veľké celospoločenské pohyby k ventilovaniu toho najúbohejšieho, čo sa v nich skrýva.
Miestom pôvodu ľudského ducha je duchovná ríša. Na základe túžby po sebavedomom bytí, ktorá vznikla v doposiaľ nevedomých ľudských duchovných zárodkoch, sú tieto akoby na vlastnú žiadosť ponorené do hmotnosti za účelom vývoja k sebauvedomeniu
Bežný kresťan vníma Stvoriteľa ako Lásku. Lásku všetko odpúšťajúcu a všetko milujúcu. Bežný kresťan preto nedokáže pochopiť, ako sa môžu so Stvoriteľom, ktorý je Láskou vôbec zlučovať pojmy ako posledný súd, alebo očista zeme, v ktorej budú od seba definitívne oddelení dobrí od zlých, aby tí dobrí mohli pokračovať v ďalšom živote a tí zlí nastúpili svoju cestu do zatratenia.
Život človeka sa podobá hladine oceána. Hladine oceána, ktorá býva niekedy tichá a pokojná, niekdy rozčerená jemnými vlnkami, inokedy zase bičovaná dažďom, búrkou a obrovskými vlnami. Presne takýmto je i náš život s jeho pokojnými a tichými chvíľami, s jeho obdobiami životných vlnobití, či silných búrok.
Všetko vo stvorení má svoju formu. Svoju formu má človek, zviera, rastlina i kameň. A presne tak, ako je to tu v hmotnosti, tak je to aj v duchovnej ríši. Ba dokonca i v ríši božskej majú všetky bytosti tam jestvujúce svoju formu. Samozrejme, čím je úroveň vyššia, tým je forma dokonalejšia, ušľachtilejšia a éterickejšia.
Väčšina ľudí má strach zo svojej smrti a preto nechcú o nej ani len počuť. Mnohí veriaci majú strach z posledného súdu a preto tiež o tom nechcú nič počuť. Avšak naše naivné vyhýbanie sa nepríjemným skutočnostiam nemôže týmto nepríjemným skutočnostiam v nijakom prípade zabrániť. Budeme nimi konfrontovaní tak či tak, ibaže v prípade ustráchaného vyhýbania sa im absolútne nepripravení. A to bude len na našu vlastnú škodu, pretože ako sa hovorí, šťastie praje pripraveným.
Všetko vo vesmíre má svoje presne určené miesto, funkciu a opodstatnenie. Teda i duch a hmota. Jedno i druhé však musí stáť bezpodmienečne práve na tom mieste, aké mu z hľadiska Zákonitostí univerza prináleží a nie na inom.
I stalo sa, že piati králi postavili päť armád so silou šesťstotisíc bojaschopných mužov a vytiahli na Izrael, aby ho zničili. Izraeliti však dokázali zhromaždiť iba štyridsaťtisíc bojovníkov. Keď sa to národ dozvedel, vrhol sa na tvár pred Hospodinom a prosil o svoju záchranu.
Človek, fungujúci správnym spôsobom má byť človekom citu. Cit je totiž v ľuďoch to najvyššie a je hlasom ich pravej, najvnútornejšej podstaty. Hlasom ich ducha! Okrem citu však máme k dispozícii aj rozum, ktorého hlavným účelom má byť predovšetkým praktická realizácia citových podnetov v hmotnosti.
