Som človek, ktorému nie je ľahostajné všeobecné nepochopenie pravého zmyslu ľudského života na zemi a z tohto nepochopenia prameniace zlyhávanie osobných, ako aj celospoločenských vzťahov. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Keď sa pozorne pozrieme na dnešnú, vedecko technickú úroveň ľudstva, nedá sa nepostrehnúť, že sme sa ku nej dopracovali iba na základe dlhodobého a dôsledného skúmania prírodných zákonov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou PRAVDY. Až na základe pochopenia účinkov celkom konkrétnych prírodných zákonov mohlo teda dojsť k ich praktickému využitiu v prospech ľudstva.
Prečo Boh vytvoril Zem a ľudí na nej? Aký má zámer s ľudmi do budúcnosti? Zaujíma sa o to, čo sa teraz deje vo svete? Chcel, aby svet vyzeral tak, ako ho vidíme dnes? Môžno nájsť odpovede na tieto otázky v Biblii?
Utrpenie je prejavom Zákona spätného účinku, ktorý možno vyjadriť slovami: čo kto zaseje, to aj zožne. Hneď na začiatku si však dajme odpoveď na zdanlivo neriešiteľnú otázku, prečo trpia deti? Ako sa oni mohli previniť a čo takého mohli urobiť, keď ich postihla ťažká choroba, trebárs rakovina? Keď už iba čakajú na svoju smrť v detskom hospici?
V poslednej dobe často vídam prechádzať sa po meste starca. Chodí pomaličky, posedáva na lavičkách a pozorujúc ľudí, akoby na niečo čakal. Na čo? Už predsa iba na to jedno jediné. Na to najzásadnejšie, čo má ešte v jeho živote prísť. Na smrť! Starec to určite veľmi dobre vie, avšak veľkou otázkou zostáva, ako sa dokáže na túto chvíľu pripraviť. Nakoľko správne dokáže využiť ešte zostávajúci čas?
Keď nás a našich najbližších postretne utrpenie, keď vidíme chorých na rakovinu, či iné ťažké choroby, keď sa napríklad dozvieme o existencii niečoho takého, ako detský hospic, človek je chtiac nechtiac nútený pýtať sa: Prečo nás v živote stretá utrpenie? Odkiaľ prichádza a aký má vlastne zmysel? A má vôbec nejaký zmysel? A ľudia, považujúci sa za veriacich si zase kladú otázku: Je utrpenie vôbec zlučiteľné s predstavou Stvoriteľa, ktorý je Láskou?
Stvoriteľ je inteligencia, stojaca za všetkým čo vzniklo a jestvuje. Inteligencia, ktorú nikto nikdy nevidel. Neviditeľná inteligencia, ktorej nezmazateľnú pečať nesie v sebe všetko viditeľné.
Človek môže kráčať svojim životom dvomi cestami. Buď cestou Lásky, alebo cestou Spravodlivosti. Cesta Lásky je cestou úcty, ohľadu, pomoci a podpory prejavovanej všetkým ľuďom okolo nás. Kto ňou však odmieta kráčať, okamžite sa dostáva pod účinky princípu Spravodlivosti, tvrdo, nekompromisne a neúprosne pôsobiacej v duchu drsných starozákonných slov: Oko za oko, zub za zub!
Čo dnes najviac chýba človeku? Čo najviac chýba spoločnosti? Čo chýba ľudstvu? Je to trvalý pohľad na to, čo má trvalú hodnotu! Dnes však žiaľ všade prevláda iba upriamenie sa na to, čo vôbec nie je trvalého charakteru. Čo nemá trvalú hodnotu! A v tom spočíva tragédia! Tragédia človeka, spoločnosti i celého ľudstva.
Svet je plný paradoxov. Preto paradoxne ten, čo sa považuje za ateistu, môže mať omnoho užšie spojenie so Stvoriteľom, ako ten, kto sa považuje za veriaceho. Ako je to možné?
Raz zomrie človek, zahynie zviera, uschne rastlina a zvetrá hornina. Všetko, čo sa zrodilo v hmote musí zahynúť. A ako je to v malom, tak je to i vo veľkom. Raz vyhasne Slnko a s ním bude zničená i naša Zem. A rovnako bude raz zničený i celý okolitý viditeľný vesmír.
Dôsledne a prísne vzaté, Slovom Božím by mohli byť naozaj iba vtedy, keby ich napísal Boh, to znamená Syn Boží – Kristus. Evanjeliá sú však v skutočnosti dielom ľudí, ktorí boli pri ich písaní inšpirovaní Duchom. Evanjeliám nemožno uprieť obrovský a zásadný význam pre ľudskú civilizáciu, avšak žiaľ, ak celú vec posudzujeme absolútne dôsledne, nemožno ich v nijakom prípade považovať za Slovo Božie, ale iba za slovo ľudské, hoci inšpirované Duchom. Jedine takto je to pravdivé a správne ak máme byť naozaj úprimnými a dôslednými.
Stáva sa, že človek pri určitom druhu liečby môže subjektívne pocítiť pomoc a uľahčenie vo svojich problémoch, avšak paradoxne, z hľadiska poznania širších súvislostí v skutočnosti o žiadnu pomoc a uľahčenie nejde. Typickým príkladom toho je hypnóza.
Hypnóza je zahrávanie sa s ľudskou psychikou, ktoré má ďalekosiahle a mimoriadne škodlivé účinky. Škodlivé účinky, ktoré ani zďaleka nevyvážia prípadné pozitíva. Tieto pozitívne výsledky totiž vždy bývajú prevažne hmotného a viditeľného charakteru, kým spomínané škodlivé dôsledky naopak zostávajú latentného, skrytého a duševného charakteru, ktoré sa navonok prejavia až s pomerne veľkým časovým odstupom.
Tento článok vznikol ako reakcia na nepochopiteľné a podivuhodné reakcie ľudí počas mimoriadneho sucha na jar, začiatkom leta, ale i na jeseň tohto roka.
V čom som skrýva malosť a obmedzenosť rozumu a tým aj obmedzenosť všetkých ľudí, ktorí ho postavili vo svojom vnútornom živote na prvé miesto?
Ešte existujú ľudia, ktorí držia našu zem. Bez nich by sa už dávno všetko zrútilo. Nie je ich veľa, ale je šťastím pre svet, že sú. Kto je to? Kto k nim patrí?
Je pokrokom, že veci intímneho, ba toho najintímnejšieho charakteru, ktoré majú práve pre svoju intimitu zostať skryté, sa odhaľujú pohľadom všetkých? Je pokrokom, že ľudská civilizácia stráca stud? Že stráca stud, ktorého úlohou je chrániť pred upadnutím do zmyselnosti a nečistoty, nehodnej človeka? Je nenormálny ten, komu vystúpi na tvári rumenec studu pri otvorených zmienkach o ľudskej intimite, alebo je naopak nenormálny ten, kto sa ani len trochu nezahanbí pri sledovaní tých najväčších zvráteností? Čo je normálne a čo nenormálne?
Takmer všetky kresťanské cirkvi svorne tvrdia, že spása sveta spočíva v Kristovom utrpení, smrti a následnom zmŕtvychvstaní. Tak to bolo predpovedané a tak sa to muselo stať, aby sa naplnili Písma. Ak však túto tézu podrobíme bezohľadnému skúmaniu, ukáže sa ako nezmysel. Ako omyl a blud!
Tento text je určený mužom a nie ženám, pretože sú v ňom použité veľmi tvrdé formulácie, zodpovedajúce, a preto aj pochopiteľné, tvrdému a drsnému svetu mužov. Bez obalu sa v ňom hovorí o ich pokrivenom a znetvorenom vzťahu k bezpodmienečnej požiadavke Čistoty, zakotvenej v Zákonoch univerza.
Osobitým a doslova poburujúcim zneužívaním kríža, tohto symbolu Pravdy je jeho nosenie iba ako čisto módneho doplnku, čo je zvlášť markantné v horúcich letných dňoch, keď u mnohých žien môžeme vidieť znak kríža v ich bohato a štedro odhalených, hlbokých výstrihoch. Toto je rúhanie najhrubšieho zrna, ktoré musí mať pre dotyčnú osobu všetky, tomu zodpovedajúce, negatívne spätné účinky.
