Som človek, ktorému nie je ľahostajné všeobecné nepochopenie pravého zmyslu ľudského života na zemi a z tohto nepochopenia prameniace zlyhávanie osobných, ako aj celospoločenských vzťahov. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Jednou z najvznešenejších a najvyšších hodnôt tohto univerza je Čistota. Všetko, čo ľudia vytvárajú a čo chcú, aby vôbec malo nejakú cenu, musí byť preto predchnuté Čistotou. Malo by sa ňou skvieť vnútro každého človeka. Čistým a ušľachtilým by malo byť naše cítenie, naše myslenie, ale aj naša reč i naše jednanie. Čistým a ušľachtilým by malo byť všetko, čo robíme a na čo len siahneme, teda i náš spôsob zábavy.
Pri ceste autobusom čítali moji spolucestujúci denník Nový Čas /jeho obdobou v Čechách je Blesk/. V súvislosti s nedávnym, veľkým banským nešťastím v Novákoch, pri ktorom zahynulo 20 ľudí, sa na jeho titulnej strane nachádzala fotografia matky a dieťaťa s veľkým nápisom: Riško, syn mŕtveho baníka.
Pri utváraní svojho názoru na tragédiu konkrétneho festivalu v Trenčíne som vychádzal z nasledovnej jednoduchej zákonitosti: Jedným zo základných Zákonov stvorenia, ktorým je zabezpečená dokonalá Spravodlivosť Najvyššieho je Zákon spätného účinku. Jeho pôsobenie možno vyjadriť slovami: Čo kto zaseje, to aj zožne.
Vo dvoch svojich mojich predchádzajúcich príspevkoch som hovoril o príčinách tragédie hudobného festivalu Pohoda a to s trochu iného, nevšedného uhľa pohľadu. Ich čitatelia v takmer všetkých svojich diskusných príspevkoch vyjadrili ostrý nesúhlas s mojim stanoviskom. Keďže som si však vedomý toho, aká zmätená a skazená je dnešná doba, považujem tento nesúhlas väčšiny za osvedčenie správnosti môjho postoja, pretože to správne, pravdivé a zdravé bolo na tejto zemi takmer vždy v menšine.
Prednedávnom so zverejnil na článok, ktorým som sa snažil odkryť pozadie tragédie v Trenčíne, čo vyvolalo mnoho búrlivých nesúhlasných reakcií čitateľov. Na dve z nich budem odpovedať v nasledovnom texte.
Buďme úprimní a na rovinu si povedzme, čo sa v skutočnosti skrýva za letnými hudobnými festivalmi. V letnej spare a v uvoľnenom, dovolenkovom a prázdninovom období ide o zmes neviazanosti, alkoholu, drog, vulgarity a živočíšnej zmyselnosti. Je to doslova oslava skazenosti, hraničiacej až zo zvrhlosťou. Jednoducho Sodoma a Gomora!
Dňa 15. augusta 2009 sa uskutoční IV. ročník Letného popradského stretnutia. Jeho ťažiskovým bodom bude aj tento rok séria prednášok zameraných na poznanie zmyslu života posilňujúcich ducha, dušu i myseľ. Veríme, že i tento ročník sa vďaka účasti mnohých z vás podarí úspešne zvládnuť a prinesie svoje ovocie v podobe nenápadného, ale predsa skutočného skvalitnenia našich osobných životov.
„Zákony pro život na Zemi se promítnou do všech oborů lidské společnosti, nikoliv však dobrovolně, ale v přiměřenosti a v naprosté důslednosti, spolupůsobením lidí a Vyšších Sil. K dohledu a nápravám přijdou do činnosti k tomuto uschopnění lidé, novodobí soudcové a strážci.“/citát s učebnice „Člověk a Zákony“/
To, čo musí byť nevyhnutne očistené od ľudsky pokriveného chápania je práve vnímanie Božej Lásky, ktorá bola strhnutá do sladkastej, všetko odpúšťajúcej a slabošskej zmäkčilosti. Skutočná Božia Láska je však neoddeliteľne spojená so Spravodlivosťou! Ba čo viac, je so Spravodlivosťou zajedno a preto je jej hlavným znakom prísnosť.
Vývoj ľudstva sa pohybuje v dvoch rovinách. V rovine duchovnej, zahŕňajúcej rozvoj morálky, dobra a kvality medziľudských vzťahov a v rovine rozumovej, zahŕňajúcej vedu, techniku a racionálne poznávanie sveta okolo nás.
Ľudský život má nepochybne nejaký zmysel. Rozhodne však nespočíva iba v zarábaní peňazí a rôznych formách užívania si, ani v plodení potomstva a v starostlivosti oň, ani v honbe za kariérou, mocou, popularitou a podobne.
Keby Ježišova smrť nebola Stvoriteľom plánovaná, prečo by napríklad prorok Izaiáš o nej hovoril už niekoľko storočí predtým? Veď celý Starý Zákon smeruje k smrti na kríži, všetko sú to predobrazy Krista. Za odpustenie hriechov sa predsa vždy konala obeť. Vždy musela byť preliata krv nejakého zvieraťa, ale nikdy to nebola obeť dokonalá. Dokonalou obetou bola až Ježišova smrť.
V dennej tlači ma upútali dve správy, ktoré vzájomne súvisia ako spojené nádoby. Tá prvá bola prognózou veľmi suchého roku. Predpokladá sa, že v Európskej únii sa urodí o 4,5 milióna ton obilia menej ako vlani, čo môže mať za následok zdražovanie chleba a všetkých výrobkov z obilnín. Druhá správa bola informáciou o otvorení letnej sezóny na slovenských kúpaliskách a o službách a atrakciách, ktoré ponúkajú. Už titulok veľkoryso informoval o tom, že na kúpalisku v Štúrove si konečne prídu na svoje aj priaznivci nudizmu, pre ktorých boli špeciálne vyhradené priestory na streche budovy krytej plavárne.
Otázka: Je súčasný systém naozaj taký prehnitý, ako neustále zdôrazňujete? Vari moderná civilizácia ľuďom nepriniesla a neprináša nič dobrého? Je správne neustále odhaľovať nové chyby a nedostatky? Neprispieva to iba k prehlbovaniu krízy a depresie? Snáď by naozaj nezaškodilo trochu úcty k tomu, k čomu sme dospeli. Nezaškodilo by trochu úcty k „nepriateľovi“, za ktorý považujete rozumovo materialistický spôsob myslenia a usporiadania spoločnosti. Nie je práve optimizmus tým, čo v tejto chvíli najviac potrebujeme?
Je krásne vnímať, ako sa malé semienko stromu stáva výhonkom a potom mocným stromom, ktorého vetvy sa ako rozpažené ramená tela rozťahujú nahor k slnku, do voľného priestoru. Ale to nie je všetko, rovnako krásne je i veľkolepé tušenie tajomstiev, čakajúcich na svoje odhalenie celé desaťročia v samotnom kmeni stromu a to až do chvíle, kým sa nenájde ich objaviteľ.
Rozumovo – materialistický pohľad na svet je pohľadom obmedzeným. No a to, čo je obmedzené, nemôže plodiť nič iného, ako obmedzenosť. Súčasná finančná a hospodárska kríza nie je teda nijakým náhodným javom, ale logickým, ba nevyhnutným prejavom obmedzenosti rozumového materializmu. Práve prostredníctvom nej je nám daná príležitosť nahliadnuť a uznať jeho obmedzenosť.
Ľudské slovo a jeho pôsobenie, či už si to uvedomujeme, alebo nie, je tak, ako všetko vôkol nás, podrobené určitým zákonitostiam. Pre jedného sú to prírodné zákony, pre iného Zákony Stvorenia, ďalší hovorí o zákonoch fyzikálnych, alebo zákonoch vesmíru. Vždy však ide o to isté! Ide o tisícročnými skúsenosťami ľudstva nadobudnuté poznanie, že úplne všetko, živé i neživé, hmotné i nehmatateľné, je podriadené istej logike, určitým nemenným a pevným princípom, ktoré ovplyvňujú osud každého jednotlivca, všetkých národov a nakoniec i celého ľudstva.
Mráz bude behať po chrbte každému, kto niekedy počúval o liečebných praktikách stredovekých lekárov a mal možnosť vidieť aj ich „inštrumenty“, podobajúce sa nástrojom na mučenie.
Všeobecne zaužívané tvrdenie, že ľudská duša je nesmrteľná, sa vôbec nezakladá na pravde. Najvnútornejším jadrom každého človeka totiž nie je jeho duša, ale duch. Duša tvorí iba určitý obal ducha presne tak, ako je pozemské telo zase obalom našej duše.
Cit a rozum. Čo je viac? Čo by malo byť v hierarchii ľudského hodnotového systému na prvom a čo až na druhom mieste? Nech každý sám vo svojom vnútri citlivo zváži, ktorá zo spomínaných hodnôt má byť pre človeka rozhodujúca.
