milan šupa
Je Písmo Sväté naozaj sväté?
Súčasní veriaci sa pozerajú na evanjeliá, ako na niečo svätého, ako na bezvýhradnú autoritu, o ktorej sa nediskutuje a o ktorej nemožno pochybovať.
Som človek, ktorému nie je ľahostajné všeobecné nepochopenie pravého zmyslu ľudského života na zemi a z tohto nepochopenia prameniace zlyhávanie osobných, ako aj celospoločenských vzťahov. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené

Súčasní veriaci sa pozerajú na evanjeliá, ako na niečo svätého, ako na bezvýhradnú autoritu, o ktorej sa nediskutuje a o ktorej nemožno pochybovať.

Nestvoril nás Boh nahých? Čo je na tom nemravné? Veď telo je predsa Boží dar a ľudia by sa mali tešiť aj zo sexuality a nie si vytvárať bloky a la "čo sa môže a čo nie". Kto určuje hranice mravnosti? Nie sú to snáď len naše ľudské obmedzenia a predstavy?

Jednou z najvznešenejších a najvyšších hodnôt tohto univerza je Čistota. Všetko, čo ľudia vytvárajú a čo chcú, aby vôbec malo nejakú cenu, musí byť preto predchnuté Čistotou. Malo by sa ňou skvieť vnútro každého človeka. Čistým a ušľachtilým by malo byť naše cítenie, naše myslenie, ale aj naša reč i naše jednanie. Čistým a ušľachtilým by malo byť všetko, čo robíme a na čo len siahneme, teda i náš spôsob zábavy.

Pri ceste autobusom čítali moji spolucestujúci denník Nový Čas /jeho obdobou v Čechách je Blesk/. V súvislosti s nedávnym, veľkým banským nešťastím v Novákoch, pri ktorom zahynulo 20 ľudí, sa na jeho titulnej strane nachádzala fotografia matky a dieťaťa s veľkým nápisom: Riško, syn mŕtveho baníka.

Pri utváraní svojho názoru na tragédiu konkrétneho festivalu v Trenčíne som vychádzal z nasledovnej jednoduchej zákonitosti: Jedným zo základných Zákonov stvorenia, ktorým je zabezpečená dokonalá Spravodlivosť Najvyššieho je Zákon spätného účinku. Jeho pôsobenie možno vyjadriť slovami: Čo kto zaseje, to aj zožne.

Vo dvoch svojich mojich predchádzajúcich príspevkoch som hovoril o príčinách tragédie hudobného festivalu Pohoda a to s trochu iného, nevšedného uhľa pohľadu. Ich čitatelia v takmer všetkých svojich diskusných príspevkoch vyjadrili ostrý nesúhlas s mojim stanoviskom. Keďže som si však vedomý toho, aká zmätená a skazená je dnešná doba, považujem tento nesúhlas väčšiny za osvedčenie správnosti môjho postoja, pretože to správne, pravdivé a zdravé bolo na tejto zemi takmer vždy v menšine.

Prednedávnom so zverejnil na článok, ktorým som sa snažil odkryť pozadie tragédie v Trenčíne, čo vyvolalo mnoho búrlivých nesúhlasných reakcií čitateľov. Na dve z nich budem odpovedať v nasledovnom texte.

Buďme úprimní a na rovinu si povedzme, čo sa v skutočnosti skrýva za letnými hudobnými festivalmi. V letnej spare a v uvoľnenom, dovolenkovom a prázdninovom období ide o zmes neviazanosti, alkoholu, drog, vulgarity a živočíšnej zmyselnosti. Je to doslova oslava skazenosti, hraničiacej až zo zvrhlosťou. Jednoducho Sodoma a Gomora!

Dňa 15. augusta 2009 sa uskutoční IV. ročník Letného popradského stretnutia. Jeho ťažiskovým bodom bude aj tento rok séria prednášok zameraných na poznanie zmyslu života posilňujúcich ducha, dušu i myseľ. Veríme, že i tento ročník sa vďaka účasti mnohých z vás podarí úspešne zvládnuť a prinesie svoje ovocie v podobe nenápadného, ale predsa skutočného skvalitnenia našich osobných životov.

„Zákony pro život na Zemi se promítnou do všech oborů lidské společnosti, nikoliv však dobrovolně, ale v přiměřenosti a v naprosté důslednosti, spolupůsobením lidí a Vyšších Sil. K dohledu a nápravám přijdou do činnosti k tomuto uschopnění lidé, novodobí soudcové a strážci.“/citát s učebnice „Člověk a Zákony“/

To, čo musí byť nevyhnutne očistené od ľudsky pokriveného chápania je práve vnímanie Božej Lásky, ktorá bola strhnutá do sladkastej, všetko odpúšťajúcej a slabošskej zmäkčilosti. Skutočná Božia Láska je však neoddeliteľne spojená so Spravodlivosťou! Ba čo viac, je so Spravodlivosťou zajedno a preto je jej hlavným znakom prísnosť.

Vývoj ľudstva sa pohybuje v dvoch rovinách. V rovine duchovnej, zahŕňajúcej rozvoj morálky, dobra a kvality medziľudských vzťahov a v rovine rozumovej, zahŕňajúcej vedu, techniku a racionálne poznávanie sveta okolo nás.

Ľudský život má nepochybne nejaký zmysel. Rozhodne však nespočíva iba v zarábaní peňazí a rôznych formách užívania si, ani v plodení potomstva a v starostlivosti oň, ani v honbe za kariérou, mocou, popularitou a podobne.

Keby Ježišova smrť nebola Stvoriteľom plánovaná, prečo by napríklad prorok Izaiáš o nej hovoril už niekoľko storočí predtým? Veď celý Starý Zákon smeruje k smrti na kríži, všetko sú to predobrazy Krista. Za odpustenie hriechov sa predsa vždy konala obeť. Vždy musela byť preliata krv nejakého zvieraťa, ale nikdy to nebola obeť dokonalá. Dokonalou obetou bola až Ježišova smrť.

V dennej tlači ma upútali dve správy, ktoré vzájomne súvisia ako spojené nádoby. Tá prvá bola prognózou veľmi suchého roku. Predpokladá sa, že v Európskej únii sa urodí o 4,5 milióna ton obilia menej ako vlani, čo môže mať za následok zdražovanie chleba a všetkých výrobkov z obilnín. Druhá správa bola informáciou o otvorení letnej sezóny na slovenských kúpaliskách a o službách a atrakciách, ktoré ponúkajú. Už titulok veľkoryso informoval o tom, že na kúpalisku v Štúrove si konečne prídu na svoje aj priaznivci nudizmu, pre ktorých boli špeciálne vyhradené priestory na streche budovy krytej plavárne.

Otázka: Je súčasný systém naozaj taký prehnitý, ako neustále zdôrazňujete? Vari moderná civilizácia ľuďom nepriniesla a neprináša nič dobrého? Je správne neustále odhaľovať nové chyby a nedostatky? Neprispieva to iba k prehlbovaniu krízy a depresie? Snáď by naozaj nezaškodilo trochu úcty k tomu, k čomu sme dospeli. Nezaškodilo by trochu úcty k „nepriateľovi“, za ktorý považujete rozumovo materialistický spôsob myslenia a usporiadania spoločnosti. Nie je práve optimizmus tým, čo v tejto chvíli najviac potrebujeme?

Jednou z najneuveriteľnejších a najúžasnejších skutočností je, že takzvané biblické zjavenie, ktoré považujú kresťania za ukončené, v skutočnosti ukončené nie je!

Je krásne vnímať, ako sa malé semienko stromu stáva výhonkom a potom mocným stromom, ktorého vetvy sa ako rozpažené ramená tela rozťahujú nahor k slnku, do voľného priestoru. Ale to nie je všetko, rovnako krásne je i veľkolepé tušenie tajomstiev, čakajúcich na svoje odhalenie celé desaťročia v samotnom kmeni stromu a to až do chvíle, kým sa nenájde ich objaviteľ.

Predstavte si obrázok znetvoreného novorodenca a pod ním nápis: Jemu právo na život odňaté nebolo! Takzvaní materialistickí humanisti a zástancovia interrupcií, apelujúc na city ľudí, chceli takýmto drsným spôsobom vyjadriť, že predsa len existujú prípady, kedy by bolo omnoho humánnejšie, aby sa určitý ľudský jedinec radšej nebol vôbec nenarodil.

Pozorne si prečítajme dve nasledovné vety. Prvá: Nie som proti. Druhá: Nie, som proti. Obyčajná čiarka dokázala zmeniť ich význam. So súhlasného stanoviska v prvej vete sa stal nesúhlas, vyjadrený druhou vetou. No a presne takto isto došlo aj k posunu vo výklade pravdy o Kristovej smrti, ktorý zomrel nie ZA naše hriechy, ale PRE naše hriechy. A to je obrovský rozdiel.