Chalani sa vrátili z dielne. Obaja mali špinavé ruky, spotené krky a červené oči. Boli v kováčskej dielni, kde si ostrili meče. Ja som sa vrátil z podzemnej knižnice, kde som pomáhal Dedkovi ukladať staré zväzky. Boli písané neviditeľným atramentom a voskom. Štípali žltým papierom. Vrátil som sa a sedím v kuchyni čakajúc na obed. Sobotný obed je stále pokrmom pre dušu, rovnako aj pre mňa.
Ako iste viete, všetci traja sme čarodejníci. Jeden z nich je rytier a má dobré srdce. Druhý z nich je kováč a má večný oheň. Ja som bardom, preto aj tie knihy, prechádzky s druidkou a pletenie púpav, či bozky pod čerešňou počas májovej noci. (Ale nebudem tu písať všetko.)
Aby sme si ich nazvali, jeden bude Milan a druhý Peter. Peter je rytierom, má veľmi ostrý meč a ohromnú silu. Milan je kováč s večným ohňom. Práve prišli z dielne, kde nám trom ostrili meče. Prezliekli si svoje košele a šli k rieke, umyť si brudné ruky.
Sedím pri kuchynskom obede, držím drevenú lyžicu. Som šťastný a čakám na obed. Dedko práve prichádza a prosí ma, či mu nepomôžem so sudom. Počas doobedia v knižnici som sa s ním zblížil. Rozprával mi, aby som si dával pozor na ľudskú závisť. Vytiahol mi nejaký zväzok a hovoril, že nech si to prečítam. Vraj to je o nejakom chlapcovi, ktorý bol námorníkom a vďaka ľudskej závisti prišiel o všetko. Tuším sa volal Dantés. Teraz celá kuchyňa vonia po žihľave, nakosenej ďateline a pive. Pri okne kvitne orgován a pripomína mi mladú druidku, s ktorou som objímal stromy.
Spoločne postavíme sud na stôl, je ohromne ťažký, preto použijem mágiu. Nie som nejaký paladín Karola Veľkého, preto sa ani neživím rukami. Počuť dupot čižiem na drevenej podlahe, chlapci sa vrátili. Majú v ruke raka, chytili ho keď si umývali zasvinené ruky.
Ale to už všetci štyria sedíme pri stole, máme pred sebou plné drevené krígle piva. Štrngáme si na svätú inkvizíciu, bez nej by sme nesedeli pri stole. Okrem toho jeme nakladaný syr, kyslé uhorky a tmavý chlieb. Dedko ho vzal ráno z pekárne, keď šiel ráno na trh. Popri tom zobral aj nejaké slané ryby, aby nám chutilo k pivu.
Popritom ako spolu debatujeme o všeličom, rak sa pečie na masti a Milan ho čarami obracia, aby bol chrumkavý.
„Čo budete robiť poobede?" Opýta sa nás Dedko, ktorý práve žuje nakladaný syr a splachuje ho pivom. .
„Mal by som ísť k Orlom, nech mi trochu porozprávajú o tunajšej inkvizícii." Ozýva sa Peťo, vyberajúc kyslú uhorku.
„Ja pôjdem s jednou rybárkou na prechádzku." Povráva Milan.
Všetci traja sa na neho pozrieme, div nám nezabehne. „Ty?" Spýtame sa ho zborovo a hľadíme naň ako Átrej na Falca.
„Áno, áno! Ja! Aj ja môžem ísť na rande!" Zlostí sa a červená sa ako ten rak, ktorého chytili pred chvíľou. Ale vie, že to nemyslíme v zlom.
„Čo budeš robiť ty?" Opýta sa ma Peter.
„Ja pôjdem za svojim Hnedým koňom." Hovorím mu.
Luskneme všetci traja prstom a pred nami stojí rak. Všetci sa ho dotýkame, jeme ho a myslíme na to, ako je nám s teplým žalúdkom dobre. Sme šťastní, aj keď nás naháňa inkvizícia a nevieme, čo bude zajtra.
Vstávame z obeda, kosti z raka hodíme psovi a každý si ide po svojej ceste. Ja prichádzam do stajne, kde ma čaká môj ďalší priateľ. Natrhal som mu zopár zelených jabĺk, lebo tie milujeme obaja.
Toto je pre mňa sobotný obed. A nemusí tam byť ani upečený rak.
PS: A to ešte, keby som našiel v Dedkovej špajze klobásu a čalamádu.
Obrázky:
<http://www.bcgamefisher.com/Chehalis%20river%201.jpg> [cit. 2010-05-07]
<http://es.homesandproperty.co.uk/handp/media/Old-Kitchen-350x300_958.jpg> [cit. 2010-05-07]
