Martin Šuraba
Košická električka #4
Sadol som si v električke. Okolo mňa prefrčal rys a zažmurkal na mňa ako zvedavé mača.
Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík: Malý princ, Českí herci, Súkromné, Nezaradené, knižný svet, turistický blog, Dievčatko so zápalkami, behanie

Sadol som si v električke. Okolo mňa prefrčal rys a zažmurkal na mňa ako zvedavé mača.

„Ted Lindsay a Gordie Howe vyhrali Stanley Cup. My sme ho len priniesli domov!“ (Steve Yzerman)

„Najlepšieho brankára sveta posadili na lavičku!“ (Herb Brooks počas zápasu so Sovietskym zväzom)

Čakal som na električku. Bol to jeden z dní, keď konečne nefúkal vietor.

Na Komenského ulici sa po daždi začali objavovať divné stopy môjho obľúbeného zvera.

Električka nikoho z nich neviezla 2 roky. Pokiaľ sa Lukáš nevrátil.

Mená sú v príbehu vymyslené, postavy nie. A električka? Tá môže za všetko.

Miesto punču, škorice a lokší: mám iné dobroty. Skorocelový čaj a zázvor.

Krajina ohňa i ľadu. Island. Poďme sa pozhovárať o vianočných škriatkoch a krvilačnej mačke.

94. minúta, loptu si zobral Jota a skóroval. V poslednej možnej chvíli. A ja som stál na tribúne Kop.

„To mi tu nechal Radar. Je to symbol, že sme sem prišli ako chlapci a odišli ako muži.“ (Hawkeye Pierce.)

Na niekoľko hodín som sa dokázal zblížiť s ľuďmi, ktorých som nikdy predtým nevidel.

„Futbal je to, čo máš v hlave. Nohy Ti v tom len pomáhajú,“ (Nesmrteľný Johan Cruyff)

Keď som bol malý chlapec, miloval som ten most. Zbožňujem ho dodnes, rovnako ako pozerať sa na vlaky.

Tam hore na kopci nepotrebujeme len pevné topánky, ale aj dobrého priateľa. Dvaja chlapi sa vybrali na Šimonku.