Príbehy navzájom súvisia, v každom sa odohráva niečoiné. V knihe existuje mnoho dejovosti, asi aj preto sa autorkarozhodla použiť lyrickosť, písala o Vimkiných pocitoch. Z knihycítiť, že to písala žena, o to sú tie príbehy krajšie. Cítiť nežnosť,jemnosť, ženskosť. Autorka dáva dušu každému, dokonca aj listom, ktorépomaličky padajú po zemi. Keby som si knihu čítal na lúke, musel by som byťpotichu, aby som nevystrašil listy s krehkými dušami. Nemohol by somvystrašiť ani stromy; ide o citlivé duše, cítiť z nich život. Akobyboli na niečo pripravené. Opisy prírody pôsobia lyricky, sú krásnea jemné. „Hájik tvorilo zo dvadsaťpokrivených hrabov a jedna jedľa. Jej kmeň bol takmer celkom holý, ibanavrchu sa čnela štetka suchých konárov. Všetko ihličie ležalo na zemi, snúbilosa s nízkymi lístočkami pýru a jedovatých rozchodníkom."(Pavelková, 2006, s. 156)
Autorka využíva prírodu aj na charakteristiku svojichhrdinov. Vedela ich priradiť k ročnému obdobiu, dokonca niektorí vyzeralipodobne ako obdobie, v ktorom sa narodili. „Krásavica. Na prvý pohľad vyzerala, akoby ju zrodila sama jeseň.Zlatočervené vlasy mala spútané mosadznou čelenkou, svetlohnedé oči, obrúbenémihalnicami vystrihnutými z lúčov zapadajúceho slnka, sa odrážali odnápadne bledej tváre. Mäkký gombičkový nos pokrývali pehy, rovnako ako plné,dosiaľ takmer detské líca. Bola nízka, ale zaokrúhlená, s pásom tenkým akoosa, preštiknutým opaskom z mosadzných krúžkov." (Pavelková, 2006, s.224)
Symboliku ročných období Alexandra Pavelková preniesla aj dosvojich príbehov. Démonické bytosti ako poludnice vystupujú v horúcomobdobí. Keď som čítal tú časť o nich, začal som sa potiť a hľadať sistudničku, aby som sa mohol skryť. „Poludnicežijú na Bielej planine odjakživa. Obyčajne sa ukazujú na pravé poludniea ľudí obťažujú zriedka. Ale toho roku je mimoriadne horúce leto.Premnožili sa." (Pavelková, 2006, s. 162) Boj s poludnicami jemiestami ťažký, nebezpečný, obetavý a miestami aj tragický. „Takmer okamžite ako vyšlo slnko, ich telápokryl lepkavý pot. Vlkobor prikázal zastať. Janing a Jasludka na otcovrozkaz zaliezli pod kolesá, no gazdiná sa tam nezmestila. Ostatní sa natlačilido tieňa, ktorý vrhala strieška z prikrývok prečnievajúca na všetky stranyvoza. V Goranovej blízkosti sa nikto necítil dobre, ale keď im vladykapripomenul včerajšie nešťastie, zmĺkli." (Pavelková, 2006, s. 164)
Okrem temných poludníc v diele vystupuje mnoho postáv, ktorépoznáme zo starých rozprávok. Mne sa najviac páčila časť s drakom. „Draci nie sú zvieratá, Tomislav. Sú tobytosti, ktoré tu boli pred nami. Majú svoj vlastný spôsob života, vlastnéhodnoty." (Pavelková, 2006, s. 198) Drak Jantár o sebe hlása, ženepotrebuje ľudí, ale bez Vimky by sa mu vodilo ťažko, smutno. „Keď cítiš, ako sa mäsko pomaličky prepeká,nasycuje sa vôňou bylín a kvalitného dreva... Dokonca, aj keď sa drak pritom pozerá na celkom obyčajné ľudské dievča, nezdá sa to byť s tým svetomtaké zlé." (Pavelková, 2006, s. 51)
Kniha je dobrodružná, takisto ako jej hrdinovia. Dracia drakobijci, ale čo robia drakobijci, keď nikto nepotrebuje ochranu preddrakmi? Aký je príbeh o upírovi, alebo upírke? Prečo v skutočnostipijú tie temné bytosti ľuďom krv? Keď je taký temný, surový, paskudný, má dušu,sny, bolesti? Aká je Morena? Vyzerá ako striga, alebo je krásna?
Existuje mnoho otázok a odpovedí, ktoré nájdemev knihe. Kniha je krásnym spracovaním slovanskej mytológie,fantastickosti, ženskej citlivosti, lásky. Našiel som v nej mnohopríbehov, dobrodružstiev.
Knihu zohnať v kníhkupectvách, dám vám zopár odkazov:
<http://www.martinus.sk/?uItem=32385>[cit.2009-01-26]
<http://www.brloh.sk/kniha.php?id_knihy=4369>[cit.2009-01-26]
Bibliografický odkaz:
PAVELKOVÁ, A. Prísaha.Bratislava : Slovart, 2006. 349 s. ISBN 80-8061-253-6
Poďakovanie k požičaniu knihy, čitateľskému zážitkua nejednému rozhovoru o nej, patrí kamarátovi, ktorému s Markomhovoríme Elf.
Zdroje obrázkov:
<http://www.brloh.sk/images/obalky/knihy/k4369.jpg>[cit.2009-01-26]
<http://filmy.sme.sk/i/imgs/455/87455.jpg>[cit.2009-01-26]
PS: <http://www.vimka.sk/>[cit.2009-01-26]
