Atlas oblohy

Pokiaľ sa človek díva na hviezdy, otvorí sa mu nádherná obloha príbehov a fantázie Prečítal som si Atlas oblohy.

Písmo: A^- | A⁺

Vesmír nám odhaľuje tajomstvá, s milou počítame hviezdy, rozprávame si príbehy o bájnom opasku Oriona, Veľkej medvedici a pred nami sa nám v plnej kráse ukazuje Jupiter alebo Saturn so svojimi prstencami.

Svet fascinovala nočná obloha už v praveku. Uvedomil som si to až pri čítaní nádhernej encyklopédie, keď som videl obrázky pomaľovaných jaskýň, kde je dôkaz, že už pravekí ľudia hľadeli na oblohu. Ak máte radi históriu, rozhodne si v knihe zalistujte. Spravte si dobrý čaj a nechajte sa kochať príbehmi o tom, ako sa astronómia vyvíjala. Autor Edward Brooke-Hitching nám zanechal obrovský kus práce. (Kniha je rozčlenená chronologicky.)

Staroveká doba nám ukazuje striedanie dennej a nočnej oblohy na klinovom písme. Starí Číňania kreslili mapy a starí Gréci nám zanechali práce Pytagora, Platóna, Eudoxa alebo Ptolemaia.

V stredoveku nám autor ukáže islamskú astronómiu so svojim astrolábom. V európskom stredoveku vznikli univerzity a mnoho učencov. (Zaujalo ma súhvezdie Veľký pes s hviezdou Sírius.)

Po stredoveku prichádza obdobie bádateľskej oblohy. Nájdeme tu príbeh o Poliakovi, ktorého prvé slová po narodení isto neboli mama alebo otec, ale heliocentrizmus. (Reč je samozrejme o Mikulášovi Kopernikovi.) Edward Brooke-Hitching sa venoval vo svojich kapitolách aj astronómom, ktorých poznáme pod menami Tycho Brahe, ale aj talianskemu učencovi, ktorého si celý svet pamätá pod vetou „A predsa sa točí!“ (Pozrite si v knihe aj Galileiho náčrt Oriónovho pásu.)

V bádateľskej oblohe sa nachádza aj Johannes Hevelius so svojimi mapami mesiaca, ale aj Isaac Newton, ktorý je známy svojimi zákonmi. Keď už je reč o jednom z najslávnejších fyzikov všetkých čias, nesmieme zabudnúť ani na Edmonda Halleyho. Ten presvedčil Newtona, aby vydal Philosophiae naturalis principia mathematica.Edmond Halley nevstúpil do sveta astronómie len spomínaným činom. On si všimol žiariacu kométu, ktorú pomenovali po ňom.

V období novovekej oblohy nám autor ukazuje príbeh o Herschelovcov. Dozvieme sa aj o tom, kedy vznikol pojem asteroid. Svet sa vyvíjal a prišli roky: 1781 (Urán objavil William Herschel), 1846 (Neptún objavil Johann Gottfried Galle) a 1930 (Pluto objavil Clyde Tombaugh).

V diele sa nachádzajú aj kapitoly o Albertovi Einsteinovi a Edwinovi Hubblovi. Rovnako v atlase získame prehľad o astronómii a vývoji prelomových objavov 20. storočia. Nájdeme tu množstvo fotografií, ktoré sa venujú sledovaniu hviezd, planét, asteroidov, prakticky všetkého, kam sa dosiaľ človek nevydal.

Ak máte radi hviezdnu oblohu, rozhodne si knihou prelistujte. Ide o nádherný odkaz štúdia jedného z najkrajších vedných odborov. Som presvedčený, že si budete googliť o mnohých veciach tak, ako som to robil ja. Kniha mi ukázala, aká úžasná vášeň je sledovať hviezdy a postupne sa o nich učiť. Rád zaspávam s pocitom, že odhaľujem novú planétu alebo si kreslím nočnú oblohu. Vďaka Atlasu oblohy sú moje predstavy a sny o vesmíre oveľa krajšie a farebnejšie.

Knihu kúpite prakticky v každom kníhkupectve:

martinus: https://www.martinus.sk/?uItem=1814403&z=81XMBP&utm_source=z%3D81XMBP&utm_medium=url&utm_campaign=partner

pre školy: https://www.preskoly.sk/p/720740-atlas-oblohy-najvyznamnejsie-mapy-myty-a-objavy-vo-vesmire/

megaknihy: https://www.megaknihy.sk/dalsie-knihy/3842303-a.html

bux: https://www.bux.sk/knihy/649021-atlas-oblohy-najvyznamnejsie-mapy-myty-a-objavy-vo-vesmire.html