Príbeh Bratislavskej kalvárie sa začal písaťroku 1529. V hlbokom lese starí Bratislavčania urobili lesnú cestu. Neskôrju upravovali a vyhlbovali až z nej vznikla Hlboká cesta. „Dnes tadiaľprechádza Pražská ulica.“(Janota, 2006, s.50)
Medzi Hlbokou cestou a Pražskou ulicou sarozprestiera 285 metrový vrch. Vrch, ktorý je otcom bratislavskej kalvárie. Kedysisa na vrch dostal kežmarský rodák Imrich Tokoly. Mnohí povstalcov malotureckých kamarátov a Imrich nebol výnimkou. Na vrchu ako znak úctyzapichol Imrich tureckú zástavu.
Kalváriu začali stavať jezuiti. Narodila saroku 1654. Slovo kalvária je latinského pôvodu a znamená miesto lebiek.Pripomína krížovú cestu a spája sa s postavou Ježiša Krista.
Bratislavská kalvária mala byť iba pôvodnekaplnkou svätého kríža. Tú posvätil kanooník Kornšnarič. Stalo sa tak 14.septembra 1654.
Neskôr sa z údolia stala krížová cesta.Starí Bratislavčania stavali a okrášľovali svoje čarovné miesto. Navýstavbu prispel aj gróf Esterházy. Daroval 200 zlatých na výstavbu. Časomvznikli aj zastavenia krížovej cesty, ktoré sa rôzne zdobili. Od roku 1711 bolizastavenia výtvarne zdobené.
Počas 18.storočia páchol Európou mor. Aj starýPrešporok ním trpel. V starom Prešporku mor prežil Ján Lennermann.Poďakoval sa tým, že postavil kaplnku Panny Márie na mieste starej kaplnky.
V 19.storočí bola kaplnkapriestrannejšia. Roku 1854 pribudli na kalvárii 2 plastiky. Neskôr kalváriazačala „chorieť“. Ublížila jej aj prvá svetová vojna a počas rokov1943-1945 stál na mieste kaplnky veľký kostol. Kostol vysvätil 3.8.1948 ThDr.Ambróz Lazík. Kalvárii začali ubližovať vandali a komunizmus. „Čo nezničili vandali, urobil komunistickýrežim.“ (Janota, 2006, s.55)
Neskôr postavili pomník sovietskym hrdinom.Pomníku „clonila“ vežaz kostola. Zbúrali ju, rovnako ako kríž. Dodnes kostol na vrchu stojí,starajú sa oň Dominikáni. Kedysi bola kalvária obľúbeným miestomBratislavčanom. Neďaleko bola cirkevná záhrada, kde sa dalo chutne najesť.Obyvatelia Prešporku radi chodili do spomínanej oblasti. Bol v nej okremkalvárie obľúbený hostinec, Čokoládovázáhrada.
Zdroj : JANOTA IGOR: Oprášené historky zo starej Bratislavy. Bratislava: VydavateľstvoPT. 166 s. ISBN 80-89218-27-x
