Pôvod budovy je v neskorej gotike, nazačiatku 16.storočia. (r.1504-1509). V čase, keď budovu postavili,využívali ju ako sklad vína. V blízkosti sa nachádzala vináreňa svoje sklady „musela“ mať veľmiblízko. Skladisko sudov vraj vydržalo až do konca 17.storočia. Archívne záznamynám prezradili, že od roku 1530 sa budova využívala aj ako väznica. Najskôrpreto, lebo v blízkosti sa nachádzala radnica. Ktovie ako zanikloskladisko sudov.
Väznica za svoje pomenovanie vďačí prešovským jatkám. Pomenovaná bolapodľa Antonia Caraffa, ktorý nespravodlivo potrestal 24 ľudí.
AntonioCaraffa sa narodil roku 1642 v Neapole. Pochádzalzo silne katolíckej rodiny a celý život sa venoval protireformácii. Celárodina Caraffovcov bola protireformačná. Historickouzaujímavosťou je, že z rodu Caraffovcov pochádzal aj pápež Pavol IV(obč.meno Ján Peter Caraffa) . Antonio bol fanatický stúpenec cirkvi a tvrdotrestal každého neprajníka. Vo Viedni sa vyznamenal v boji proti Turkom (roku1665 sa stal vojakom na cisárskom dvore vo Viedni). Habsburgovci ho za zásluhy vyznamenalititulom roku 1686. Bol generála vrchný veliteľ uhorského vojska. O niekoľko rokov prišiel doPrešova. Jeho pamätný dom sa nachádza na Hlavnej ulici, č. 105.
Silou mocou chcel získať Imricha Tokoliho, čosa mu nepodarilo. Zato však poslal na smrť 24 ľudí. Udalosť má názov prešovskéjatky a dnes vidíte pomník v meste, ktorý je venovaný práveprešovským jatkám. Ak chcete vedieť viac o krvavom, prešovskom masakri,odporúčam Jána Rezíka s dielom Prešovskájatka. Krutý, nespravodlivý Antonio zomrel vo Viedni roku 1693. Pohreb malbez veľkých, cirkevných obradov.
Väznica nesie meno po krutom, nespravodlivomčloveku, ktorý sa zapísal v Prešove „vďaka“ krvavým jatkám. Počas svojho„panovania“ v Prešove, stihol vo väznici postaviť Caraffa aj mučiareň, alenevyužíval ju.
Neskôr sa z budovy stala zbrojnica, noa od začiatku minulého storočia sa využíva na archívne účely. Možno saz väznice stal archív, lebo by sa zlodeji báli vo väznici kradnúť. Ktovie,či do väznice nedali strašidlo, aby nekradlo vzácne, prešovské poklady.
Prešov je pre mňa akoby košickým, mladšímbratom. Stále ma čosi naučí a niekedy aj stará budova čosi do uškazašepká. Chodím kolo väznice pri vinárni a ktovie, či na mňa nepozeránejaký Caraffov „väzeň.“ Česť ich pamiatke.
Zdroj: ŠVORC, P.: Sprievodca historickým Prešovom. Prešov : Univerzum. 174 s. ISBN80-89046-35-5.
