Potom sa vyberie cestovná taška a narúcajú sa tam veci akoby len tak. (Určite nie pre potechu oka.) Chytil som autobus za pačesy a doterigal sa s cestovnou taškou do vozňa a moje srdce nahrial pocit radosti. Sedel som v smere jazdy.
Pustil som si audioknihu Troch mušketierov a uvedomil som si, že ich mám ešte radšej. Vždy, akákoľvek verzia spomínaného diela mi odhaľuje tu neobyčajnú krásu. Je to samozrejme romantické, príjemné, miestami dobrodružné a vďaka d'Artgnananovi aj prehnané, či ostré.
Ono, počúvať alebo čítať Troch mušketierov, keď vôkol vás sa mihajú stromy, lístie má všakovaké farby a kukuričné polia zakrýva zlatistá perina je jeden z najkrajších pocitov aké človek vo vlaku zažije.
A potom prídu hranice, kde sa SIM karty vymenia, názvy staníc zmenia jazyk a počuť ľudí zo všetkých krajov. Koľajnice majú pod sebou štrk a je iný ako bol v Čechách. Cítim v ňom huncútstva a potmehúdstva, aké som kedysi vystrájal. Spomienky, minulosť sa zmenia na ten nezbedný úsmev, ktorý nosím už niekoľko rokov.
Myslím, že budem hovoriť za viacerých, keď poviem, že: To, že sme odišli zo Slovenska, neznamená, že sme naň zanevreli. Tento článok nemá ukázať, že som nejaký hrdý patriot, vlastenec, či iná chmára. Milujem kus svojej vlasti tak ako dokážem milovať krajinu, ktorá mi niečo dala a niečo mi zanechala. To je moje vlastenectvo, tešiť sa na domov.
