Karel Kryl bol pán umelec. Narodil sa počas druhej svetovej vojny, roku 1944. Jeho otec a starý otec boli vášniví bibliofili. Starý otec Karel Kryl najstarší vlastnil kníhtlač. Tlačil diela Nezvala, Gogoľa, či diela bratov Čapkovcov. Dokonca svoje diela si šiel ku Krylovcom prezerať Josef Čapek, ktorý tragicky zahynul v koncentračnom tábore.
<!--[if !supportEmptyParas]-->
Na svojho dedka si Karel nepamätal. Starý otec Karla Kryla zomrel roku 1943. Po roku 1948 sa začali budovať hlavne komunistické a budovateľské knižnice. Komunisti násilne vzali Krylovcom kníhtlačiareň. Rodičia plakali. Komunisti im vzali ich dušu a keď sa o tom dozvedel Karel, tiež plakal. Potom mu otec povedal, „Nebreč, chlapi nebrečí.“(Kryl,- Čermák 1993, str.8)
<!--[if !supportEmptyParas]-->
Svinstvo komunistov bolo od roka k roku silnejšie. Človek by ani neveril, čo všetko tie zmyje, pomyje ľudstva dokážu urobiť. Bol hlad a Karel preto neraz kradol susedom zeleninu, ovocie. Pokúsil sa pomôcť rodine.
<!--[if !supportEmptyParas]-->
Karel mal dvoch súrodencov. Sestru a brata. Veľmi si vážil svojich rodičov. Otca považoval za svojho najväčšieho učiteľa. Karel nechcel ísť do pionierskeho tábora, otec ho nenútil. Povedal mu , „Veď vyskúšaj a ak sa ti nebude páčiť, nechoď tam!“ Karlovi sa tam zapáčilo.
<!--[if !supportEmptyParas]-->
Jeho detstvo zakončím jednou silnou spomienkou. Na základnej škole niekomu zmizlo pero a vinník hodil pero Karlovi do školskej tašky. Deti sa mu smiali, čo nebolo najhoršie. Najhoršie bolo, keď prišiel domov a otec mu povedal „No, co je ty zloději!“ Pre dieťa je táto spomienka silná.
<!--[if !supportEmptyParas]-->
Potom odišiel na strednú školu a v nej začal písať. Nemal peniaze na nákup darčeka pre rodičov, preto im napísal básničku. Niečo nádherné. Báseň má v sebe prvku niečoho, čo nám neraz vytvorí úsmev, radosť.
<!--[if !supportEmptyParas]-->
Kniha píše o jeho láske k ľuďom, k ženám, či túžbe po domove. Píše o jeho najslávnejších pesničkách, akými boli Rakovina a Bratríček. Keď sa človek započúva do jeho textov, nájde v nich niečo, čo ho prinúti myslieť. Myslieť, rozmýšľať o dobe, v ktorej žil a o všeličom inom. Jeho texty sú nesmrteľné a keď som pochopil ich zmysel, neraz ma zmrazilo.
<!--[if !supportEmptyParas]-->
„Je známo, čí je vina
To hraní s kostrami
má jméno Rakovina
a voní astrami.“(Kryl – Čermák, 1993, str.62)
<!--[if !supportEmptyParas]-->
Jeho pieseň vôbec nie je o rakovine ako o chorobe. Teda je, ale nie o rakovine, ktorú máme všetci na pamäti. Jeho pesnička je o rakovine národa. Viac je o nej v knihe, určite vám bude behať mráz po chrbte, keď si ju budete čítať.
<!--[if !supportEmptyParas]-->
Karel Kryl bol veriaci človek a najvyššieho, Boha, volal Šéf. Kryl bol presvedčený, že Šéfa nezaujíma, či v neho niekto verí. Zaujíma ho ako sa kto správa. Nikdy nevedel pochopiť a bol proti ľuďom, ktorí prídu do kostola a keď z neho vyjdú, môžu si robiť čo chcú. Podľa Kryla bolo dôležité správanie a hlavne postoj k ľuďom. Sám povedal, „Ak by Adolf Hitler veril v Boha, tiež by bol nevinný za svoje skutky?“
<!--[if !supportEmptyParas]-->
Keď si čítate knihu, pochopíte neskôr, čo bol Kryl za človeka. Nebol človek, on bol jednoducho génius. Ja mám od neho najradšej pesničku Bratríčku zavírej vrátka<!--[if !supportEmptyParas]-->. Napísal ju vo vlaku, keď videl rusov v 68om. Porovnal ich k bubákom. <!--[endif]-->
Žil v exile, v Nemecku. Dozviete sa o jeho začiatkoch v Mníchove, o jeho poľštine a o mnohom inom. Bol skutočne umelcom a v jeho tvorbe ste isto našli niečo nadpozemské a nesmrteľné.
<!--[if !supportEmptyParas]-->
Miloval nežné pohlavie ako každý chlap. Miloval ženské ruky, ktoré majú najkrajšiu nehu a každý chlap nimi potrebuje pohladiť. Karel tvrdil, že ísť do postele s niekým len tak, je deformácia toho najkrajšieho, čo máme. Nedokázal sa s niekým vyspať a potom kdesi ujsť. Nemal nato dušu.
<!--[if !supportEmptyParas]-->
V rozhovoroch nájdete aj čosi o osobnostiach, ktoré (ne)obdivoval. Vyjadril sa aj o Vladimírovi Mečiarovi. Má na neho podobný názor ako mnoho ľudí dnes. Ku konci sa vyjadril aj o novinároch, čo „píšu pravdu.“ Jeden nemenovaný denník napísal o Krylovi, že je vlastizradca. Vraj počas nežnej revolúcie zaspieval namiesto hymny bratríčka. Nebolo tomu tak, ale presvedčujte hlupákov.
<!--[if !supportEmptyParas]-->
Komu by som chcel knihu odporučiť? No v prvom rade ľuďom, ktorým Krylova tvorba niečo povedala. Potom snílkom, ktorý po prečítaní knihy pochopia, že nie sú na svete sami. Veru, aj Karel Kryl bol romantik. Chcel by som knihu odporučiť aj ľuďom, ktorý majú cit k umeniu a možno aj ľuďom, ktorý nemajú v láske komunizmus. Aj vy si prídete na svoje.
<!--[if !supportEmptyParas]-->
Ako knihu nájsť? Ak nebudete úspešný v kníhkupectve, určite navštívte knižnicu. Knihu najľahšie nájdete cez OPAC a napíšem vám aj ISBN, aby sa vám ľahko hľadalo. ISBN je 80-200-0498-x
<!--[if !supportEmptyParas]-->
Ak by ste chceli ešte niečo o Krylovi, našiel som minule v kníhkupectve ARTFORUM ďalšie rozhovory s ním a dokonca aj jeho texty v knižnej podobe. Žiaľ som si ich nekúpil, pretože stáli dokopy nad 1000 korún. Dnes za kvalitnú knihu zaplatíte naozaj mnoho.
<!--[if !supportEmptyParas]-->
Veľké poďakovanie patrí Petrovi Hoborovi, človeku, ktorý mi podstrčil knihu pred oči. Tiež sa chcem poďakovať vám, že ste prečítali článok. Chcem vám všetkým popriať pekný deň a keď si vyberiete knihu, prajem príjemný, čitateľský a kultúrny zážitok. Určite knihu nezatvoríte po úvodnej strane.
