Podľa mňa démoni sú čarovné a desivé bytosti, ktoré často vystupujú v ľudovej slovesnosti. Ľudia sa báli démonov, či už boli dobrí, alebo zlí. Ak by sme chceli vytvoriť slovník všetkých démonov, našli by sme na každé písmeno aspoň jedného démona. Čoho sa bojíte vy? Ja vám zopár démonov napíšem, ktorých sa bojím ja.
Bes je škodlivý, zlý démon. Predpokladá sa, že slovo je odvodené z litovského slova baitus, čo znamená strašný. Ľudia sa ich báli, niektorí až tak, že im nosili obete. Ťažko uhádnuť ako bes vyzeral. Niektoré príbehy hovoria o besoch, že pokúšali ľudí v zvieracích podobách a zjavovali sa často len v tme. Iné príbehy prinášajú iný pohľad besa, vyzerá ako duch. Duch často dosiahne stav extázy, pri ktorej dochádza k nejakej veštbe. Besy niekedy útočili na svoje obete neviditeľnými, smrteľnými ranami. Keď sa začalo šíriť kresťanstvo, besy sa stali symbolom diabla. Báli sa krížov a vraj na svoje obete vyčkávali v priepastiach a často kšeftovali s diablom. (Len nejako takto je charakterizovaný aj upír.)
Čert je v ľudovej slovesnosti považovaný ako démon. Neviem ako ho vnímate, ale pre mňa je čert najčastejším zjavom v ľudovej slovesnosti. Poznáme legendy o čertoch, ktorých sa bojíme. Čerti svoje obete nenapádajú fyzicky, ich hlavný motív je obchod. Diabol vykoná ohromitánsku službu pre smrteľníka. Niečo, čo nie je v ľudských silách. Potom nasleduje tá najkrajšia odmena pre čerta, smrteľník mu podpíše dušu. V ľudovej slovesnosti existuje mnoho legiend s takou tematikou. Keďže som knihovník, malo by byť morálnou povinnosťou upozorniť na legendu o najväčšej knihe svete, ktorú pozná celý svet pod menom Codex Gigas- Diablova biblia.
Démoni vystupujú v ľudovej slovesnosti zväčša v noci, možno preto sa ich tak bojíme. Sú však poniektoré, ktoré lovia naše ľudské duše počas dňa. Niektoré nás lovia počas pravého poludnia, poludnice. Erbenovu baladu netreba nikomu zvlášť predstavovať, ani poludnice, ktoré vystupujú v diele Alexandry Pavelkovej: Prísaha. Ide o démonov, napadajúce svoje obeti počas horúceho poludnia. Pred nimi sa dá skryť do tieňa a zabíja ich voda. Moja predstava poludníc je taká, že sedím skrčený v nejakom tieni, horím aj zvonku, aj zvnútra, môj pot sa vyparuje a ja sa bojím, čo ma skôr zabije.
Folkloristika pozná aj krásnych démonov. Ide o ženy, ktoré sa snažia svoju obeť utancovať k smrti. Víly sú pompézne. Kedysi dávno nás navštevovali a všetko, čo po nich ostalo, sú rôzne príbehy, ktoré sa nám zachovali vďaka igricom. Víly často behajú po lesoch a lúkach a svojim tancom privádzajú do šialenstva nejedného šarvanca. Šuhajina(za toto slovo vďačíme Jankovi Kráľovi) si ani neuvedomuje akou strašnou smrťou umrie, ale často podstúpi riziko. Poznáme mnoho povestí s vílami, napríklad tú, ktorá sa odohrala pri Strečne. Povráva sa, že kedysi dávno sa pltníci plavili po Váhu. (Teraz sa už po Váhu nemôžu pohybovať pltníci, pretože vo Váhu je veľmi silný drak, ktorý rád spôsobuje povodne.) Ako sa tak plavili, prišli víly a utancovali šuhajcov k smrti. Jedného dňa prišiel na plť akýsi pekný lagan. Ten sa nehanbil a zamiloval sa do víly, víla tiež zahorela láskou. Obaja spolu tancovali, ich tanec však nebol obyčajným víliným tancom. Oni tancovali svadobný tanec a snáď žijú dodnes.
Posledným démonom, ktorého sem pridám, je vlkolak. Ide o démonickú bytosť, pri ktorej sa ľudia počas splnu mesiaca menia na vlkov. Ľudia verili, že ak je novorodenec nejaký vlkolak, musia sa ho zbaviť, lebo ich čaká prekliatie. Každé dieťa, ktoré vyšlo pri pôrode nohami dopredu, alebo malo pri narodení zuby, bolo vlkolakom. Poniektorí hrdinovia sa dobrovoľne menili na vlkolakov, pretože túžili po moci, bohatstve a takto si odháňali svojich nepriateľov. Nato im slúžil akýsi čarovný opasok. Takisto existoval aj druh premeny, ktorý sa konal každý mesiac. Do ľudskej podoby sa dostával vlkolak každé ráno, keď kohút zakikiríkal. Takisto ste ho mohli dostať aj do pôvodnej podoby, keď ste uhádli jeho pravé meno.
Toľko o démonoch, ktorí nám síce ohrozujú životy, ale staré príbehy bez nich by boli trochu chudobnými. Nedal som tu všetkých, pretože je ich skutočne mnoho, ale budem vám vďačný, keď mi doplníte vedomosti o nich.
Bibliografia:
PROFANT, M.-PROFANTOVÁ, N. 2004. Encyklopedie slovanských bohů a mýtů. Praha : Libri, 2004. 260 s. ISBN 978-80-7277-219-3.
