Kedysi dávno, keď keltská kultúra zdobila Britské ostrovy, stal sa tento príbeh. Je starý, prastarý. Ako Kelti. A tak ako Kelti, tak i tento príbeh je dosiaľ nesmrteľný.
V jednom grófstve žila vdova. Nemala ľahký život. Jej muž už bol dávno na druhom svete. No syn nebol po otcovi. Syn bol potmehúd a darebák. Medzi jeho najlepšiu zábavu patrilo, ubližovať svojej drahocennej mamičke. Preto nikdy v noci nechcel chodiť spinkať.
Nechodil spinkať. Zaujal ho krb. Krb, ktorý praskal, kde pukalo voňavé drievko. Ohník si tlel a jeho očiam ukazoval svoje krásy.
Jediní susedia, ktorých vdova mala, boli škriatkovia. Malí, od zeme ich sotva vidno. Svojimi činmi sa stali nesmrteľnými. Dodnes sú škriatkovia medzi nami. Boli, sú a budú hraví, zábavní a majú dobré srdiečka.
Presne takí boli aj v tomto grófstve. Mladý chlapček o nich vedel a často ich sledoval. Sledoval ako sa hrali na naháňačku. Tešil sa, keď videl, čo všetko robia. Jedného dňa sa zase kochal ohňom a nie a nie ísť do postieľky. Mamka sa hnevala a preto svojim materinským hlasom riekla : „ Choď už spinkať, lebo prídu elfovia a bude zle nedobre .“ (elf=škriatok, podľa anglických povestí)
Chlapček sa odmerane na mamku pozrel. Vysmial ju a prial si, aby elfovia prišli. Mamka už nemala trpezlivosť a tak sa zakryla perinou a ponorila sa do svojho sveta.
Chlapček zrazu počul čosi. I uvidel ho. Teda ju. Bolo to dievča. Veľmi malinká, no krásna a hlavne sa chcela hrať. Poukazovala chlapčekovi také hry, aké o nich nemal ani chýru, ani slychu.
Hrali sa veľmi dlho, pridlho. Chlapček začal zívať a tak ho malé elfíča uložilo do postieľky. Už mu pomaličky viečka padali, už i to malé elfíča v sníčku videl. Ktosi náhla zvrieskol. Čo sa to robí? „Ja som sa popálila na tom vašom krbe. Beda mi .“ Už, už ju chcel chlapček nejako potešiť, objať(a škriatkovia sa veľmi radi objímajú).
„ Keď si sa popálila, sama si zato môžeš! A ty chlapčisko, keď ju ešte raz budeš poslúchať, a nebudeš mamku poslúchať, potom váš dom premením na strom! A ty sa z neho nedostaneš za svojimi kamarátmi .“ To mamka, elfka zvrieskla.
A tak dodnes kdesi v Anglicku, v grófstve, synček mamku veľmi počúva. Lebo škriatkovia mu kedysi spravili neplechu. A tak deti, počúvajte i vy tú svoju mamičku! Škriatkovia vedia čarovať, vedia divy.
