Keď mám zlý deň, potrebujem si vziať do ruksaku knihu od Lea Rostena a vyraziť si na zastávku Krejcárek. Teším sa na jar, keď sa začne zobúdzať celá Praha a svetlá sa rozžiara. Mám chuť vziať si kúsok slaniny, syru a cibuľu. Určite dorazí, pretože dievčatko so zápalkami ma nikdy nesklamalo a takisto jej musí chýbať spoločné pozeranie sa na vlaky.
Prišla si. Mala si dlhú sukňu oliatu kávou, strapaté vlasy a najhrubšie ponožky na svete. Rehotala si sa na tom, čo som rozprával. Vypili sme fľašu vína a rozhodli sa ju zakopať. Je to naša spoločná fľaša, do ktorej sme vyliali svoj smiech, hrejivosť, ale aj slzy, strach a nejakú tú zápalku.
Zhovárali sme sa o všeličom a naše ruky sa tajne dohodli, že sa budú držať. Povedala si mi o duchoch, netopieroch a iných huncútoch. Prezradila si mi, že si jedla tú najlepšiu sviečkovú a najštipľavejšiu fazuľovú polievku. Voňala si po tvarohových buchtách a ja som si začal vytvárať predstavu ako vyzeráš, keď ich pečieš.
Voľačo som i ja prezradil. Napríklad, že nejakú dobu budem počúvať Beatles, kým ťa vezmem na výlet. Zoznámil som ťa s našim domácim škriatkom. Keďže poslúchal, prišla k nemu na návštevu aj kamarátka. Volá sa Lujza a ja som priniesol so sebou domov aj Lotku, aby sa všetci traja skamarátili. Lujza by sa ti páčila.
Ty si chcela, aby som ti čítal z knihy Lea Rostena. Existujú spisovatelia, ktorí sú pre nás osudoví. Pri Remarqovi si ma naučila na párky s čajom a rumom. Leo Rosten nás naučil, že nemáme písať svoje mená hviezdičkami. Vždy sa rehoceš, keď začnem čítať ten jazyk pána Kaplana. Pamätáš si, keď pán Kaplan dychtivo čítal Shakespeara? Mal monológ o tom, ako si váži Júlia Cézara.
Ty mi pri tejto otázke skočíš do reči a povieš, že to je z Macbetha. Rehoceme sa, pretože židovský humor Lea Rostena milujeme. To som ti ešte nestihol povedať, že som si kúpil ďalšiu knihu. Volá sa Jidiš pro radost.
Vždy sa zachveješ, keď počuješ zvuk starej električky alebo, keď prejde vlak. Ale neboj sa. Ja ťa nedám ani jednému, ani druhému. Pri najhoršom, budeme sa tváriť ako pán Kaplan. Revízorovi skríkneme do obličaja „Mitnick! Mein Gott!“ Pamätáš sa dievčatko na to, ako sa hádal pán Kaplan, koľko čiarok sa dáva na list? Poďme niekomu napísať!
Dohodnime sa na ďalšom stretnutí! Nabudúce si prečítame z knihy Jidiš pro radost. Už nedonesiem slaninu, cibuľu a syr. Kúpim vianočku a tmavé pivo. Prirodzene, že čo najviac peny, aby malo!
Dievčatko so zápalkami, prišla si do mesta. Chodíme sa spolu pozerať na vlaky, rozprávaš mi o práci a keď sa začne obloha farbiť hviezdami, hľadáš asteroid B612. Dnes ale nechoďme na Krejcárek! Poďme inam, ukážem ti lavicu, z ktorej som ti písal listy. Nakukneme len okom, však už je neskoro a škola je zatvorená!
Vôbec si sa nezmenila. Stále ma držíš za ruku a voniaš tvarohovými buchtami. Nebola by si to ty, keby si ma nešteklila sukňami! O týždeň ťa uvidím v antikvariáte ako si čítaš o Ruth a Kernovi.
