Vkročím do lesa, zdvihnem palicu a kráčam. V palici je akási mágia, je pre mňa oporou, silou, dobrodružstvom a odvahou. A práve tá palica mi trochu hovorí, aby som sa nebál nových dobrodružstiev.
A tak kráčam s palicou, stromy mi spievajú. Prídem k jazeru, kde sa napojím, umyjem špinavé ruky a odložím klobúk. Zrazu vidím, že môj klobúk si našiel spoločnosť. „Takisto ti vonia dubový les?!" Opýta sa ma neznámy muž. Je starý, má sivé vlasy. Jeho úsmev je taký ako vôňa škorice, štipľavý, ale prijemný.
Kývnem mu hlavou, nech si teda sadne. Poteší ma akákoľvek spoločnosť, hlavne ak ju môžem objavovať. „Ty si Martin, však?" Usmeje sa a vytiahne meč. Prekvapený sa naň pozerám, čo chce s mečom robiť. „Voda je pre nás veľmi posvätná. Musíme jej čosi obetovať a ja jej obetujem tento prastarý meč. Ona sa nám odvďačí tak ako všetko v prírode." Odpovie. Ohreje ma vzácne teplo. Cítim ako vibruje svet okolo, cítim mágiu. Bádam podobnú vôňu lesa ako som ho cítil v jednej knihe od starého učiteľa. „Všetko svetlo tam bolo zelené, ako prechádzalo cez hradbu listov, no slnko na tomto svete muselo byť veľmi silné, pretože to zelené svetlo bolo jasné a hrejivé." (Lewis, 2005, s. 35)
Chvíľu hľadím na starca, svieti cez neho zelené svetlo. Nazbieram odvahu a otvorím ústa. „Chceš povedať, že sedíme pri posvätnom jazere a dole je jazerná pani?" Odpovie mi úsmevom a predstaví sa menom, ktoré si nechám pre seba. „Povieš mi niečo o sebe? Zaujímajú ma druidi." Som zvedavý, chlapčensky zvedavý. „Viac by ťa však zaujímala jazerná pani, však?" Rozosmial sa hurónskym smiechom.
Zvečerieva sa, preto sme si založili oheň a zakryli sa prikrývkami. Ale neverím, že nás ohrieva iba oheň a prikrývky. V mágii sa predsa plnia sny a tie nás najviac zohrievajú. Aká by to bola mágia bez snov?
Pozeráme sa na koruny stromov a vidíme víly. Lietajú od jedného stromu k druhému a odkrývajú nám tajomstvá lesa. Sú hanblivé, nebezpečné a predsa plné lásky. Trochu ako Lúthien, aj ona bola krásna, nebezpečná, obetavá a plná tajomstiev. Druid je pokojný, takisto plný tajomstiev. A niektoré tajomstvá mi prezradil.
„Dobre, ja ti o nás niečo poviem. Slovo druid má pôvod v staroírskom jazyku. Má viacero významov: dub, viera a učený muž. Žili sme a žijeme v Gálii, Británii, v Írsku, v mnohých končinách Európy a poniektorí z nás sa dostali aj na Malú Áziu. Ja som to šťastie nikdy mal. Nikdy som z tejto krajiny neodišiel, ale nesťažujem. Máme tu akési poslanie, sme keltskými kňazmi.
V starých časoch sme nemuseli na vojnu a neplatili sme dane a to nemusíme ani dodnes. Náš spôsob života však nie je jednoduchý. Máme prísne vzdelanie. Dvadsať rokov sa cvičíme v starom speve, náboženských náukách a hlavne máme cit k prírode. Musíme byť citliví, pretože len citlivým ľuďom príroda otvorí svoje srdce. (Karel Poláček)" Odmlčal, asi si spomenul na citlivého spisovateľa, o ktorom Karel písal týmto výrokom.
„Čo som to chcel povedať? Aha, už viem. Plnili sme úlohu pre bohov, zasväcovali sme im život. Dávali sme im obete tak ako som ja hodil tento meč do jazera. Pani jazera ho prijala a ja som šťastný. S tou paní jazera je to zvláštne, chlapče. Pre niekoho je to čarodejnica, pre niekoho víla a pre niekoho bohyňa. Je to veľmi stará osoba, ale mladá v našich srdciach. Stará ako naše zvyky a tradície, ale mladá svojou krásou.
Teraz si zapamätaj hlavne číslo tri. Tvorí náš svet, svet jednej z najstaršej civilizácie, ktorá je tu z praveku a je tu dodnes.
Poviem ti niečo o našich pôvodných jednotkách. Starší z nás verili, že jestvujú tri pôvodné jednotky: boh, pravda a sloboda.
Trojka tvorí významné miesto aj pre kruh života. Starší z nás verili trom kruhom života:
1) kruh nekonečnosti- symbol božstva
2) kruh putovania- symbol životnej cesty
3) kruh šťastia- symbol posmrtného života
Povráva sa, že dokážeme čarovať. Vieš prečo? Pretože sme medzi transcendentálnym a reálnym svetom.
Boli sme veľmi veľkým učiteľmi. Mali sme v sebe vštiepenú múdrosť a okrem toho sme dokázali aj liečiť. A niektorí z nás liečime dodnes. Moji predkovia majú staré recepty, z ktorých som sa učil i ja.
Ale nielen liečitelia a učitelia sme dokázali byť. Občas sme museli aj rozdeliť aj spor. Zapamätaj si, že v každej civilizácii sú ľudia, ktorí nie sú veľmi šťastní. Väčšinou svojim nešťastím spôsobujú spory a tie musí ktosi rozdeliť. A to pripadalo druidom. Boli sme to my, ktorí súdili." Dopovedal druid a pridal drevo do ohňa, aby ho rozohrial. Potom si opäť ľahol na „posteľ z lístia" a pokračoval vo svojom rozhovore.
„O druidoch sa vie veľmi málo. Väčšinou iba zo zápiskov z gréckych a rímskych učencov. Zoberme si napríklad gréckych filozofov. Starbo(významný grécky filozof a zemepisec, žil približne 63-24 pred Kr.) delil druidov na tri triedy:
1) bardi- básnici, pestovali národné dejiny
2) ovady- lekári a pozorovatelia zjavov
3) d-dy- teológovia, učitelia a právnici
A viac ti už nepoviem, lebo som unavený. Vyspi sa, lebo ráno ťa čaká náročný deň." Zažmúril obe oči a tvrdo spal. Zavrel som oči i ja a prišiel do sveta plného druidov.
A tak som zaspal v dubovom lese. Víly ma zakryli do listovej prikrývky a ja som spal voňavým spánkom. Dub je pre Keltov posvätný strom. Je mocný a silný. Ak by sme ho chceli objať, museli by sme sa viacerí pochytať za ruky a objať ho. A toľko sily koľko nám dodáva objatie duba, toľko sily majú druidi a ich mágia.
Zoznam bibliografický odkazov:
Encyclopaedia Britannica 8. Chicago : The university of Chicago, 1991. 1046 s. ISBN 0-85229-529-4.
GUILEY, R., E. Encyklopedie čarodejnic a čarodejnictví. Praha : Olympia, 1997. ISBN 80-7033-432-0.
LEWIS, C.S. Kroniky Narnie: Čarodejníkov synovec. Bratislava : Slovart, 2005. 205 s. ISBN 80-7145-280-7.
MOODY, T., W. a kol. Dějiny Irska. Praha : Nakladatelství lidových novin, 1996. 419 s. ISBN 80-7106-151-4.
Ottův naučný slovník VIII. Praha : Argo, 1997. 1044 s. ISBN 80-7203-136-8.
