Prečo práve Banskou Štiavnicou? Jeden dôvod je ten, že erb v Banskej Štiavnici je veľmi podobný mestskej pečate ešte z 13. storočia. (Inými slovami, je to najstarší mestský symbol na Slovensku.) Druhý dôvod spočíva v mojom citovom vzťahu k banskému mestu. Pre mňa je Banská Štiavnica mesto haviarských povestí, permoníkov a vodníkov. Viac si o nej prečítajte v tejto knihe.
Ešte predtým ako napíšem o erbe Banskej Štiavnice, načrtnem niečo málo o heraldike. Heraldika je pomocná historická veda, ktorá skúma erby. História erbov je veľmi bohatá a datovať jednotlivé erby by sme mohli od križiackych výprav. Je to jediná pomocná historická veda, ktorá má svoje právo. Niečo málo o heraldických pravidlách som napísal tu:
Dedičnosť – dedí sa z pokolenia na pokolenie a trvá dodnes.
Nemmenosť – nedá sa meniť, upravovať, odoberať. Erby udeľovali iba panovníci.
Stálosť – to znamená, že sa to viaže na konkréetnu osobu.
Farebnosť – poznáme 4 farby (čierna, červená, modrá a zelená) a dva kovy (zlato a striebro).
Dôležitá súčasť erbu je armáles. Heraldická terminológia ho definuje ako písomnú podobu erbu. Je to listina, kde je napísané, čo erb predstavuje. (Aké sú tam symboly, ktorý svätý je znázornený na erbe, aké sú tám farby, kovy a podobne.) Za najstaršiu erbovú listinu v Európe považujeme tú, ktorú udelil Ľudovít I. 7.mája 1369.
Načrtol som niečo málo z heraldickej terminológie. Ďalšie zaujímavosti budú v nasledujúcej časti načrtnutého seriálu.
Vráťme sa do mesta permoníkov, vodníkov, najkrajšej kalvárie a toho najlepšieho antikvariátu.
Na počiatku tohto príbehu stojí povesť. Povesť o pastierovi a jašteričkách. Povesť, ktorá sa odohrala ešte pradávno. V dobe, keď v kraji pod Sitnom boli husté lesy a neveľké lúky.
Žil jeden pastier Janko. Pásol svoje stádo, našiel si miesto v tých neveľkých lúkach a kochal sa lesmi, oblohou, krajinou. Jedného dňa vstal, vyhnal stádo na pašu a pískal si na svojej píšťalke. Bol slnečný deň a ako pískal, páčilo sa to i lesným zvieratkám. A tak, že si sadne na skalu, ale čo to zbadal. Na tom balvane sa vypekali dve jašterice. Jedna zlatá a druhá strieborná. Také prečudesné jašterice ešte jakživ nevidel. Išiel si ich obrzieť, či mu to slnko hlavu nemáta, ale hanblivé jašterice sa schovali pod skalu. Tak odvalil balvan, aby mu neušli. Čo to vidí? Veď pod tou skalou je hruda! A nielen taká obyčajná hruda. Ono to je hruda zlata! Boli to teda čarovné jašterice, čo premenili všetko na zlato! Pastier bežal kade mohol a hovoril, čo uvidel. Všetci tam utekali a ihneď začali kopať, získavať zlato a staviať si krásne domy. Podľa povesti takto vznikol bohatý kraj Banskej Štiavnice. Jaštericiam sa oplatili vďačnosťou tak, že ich umiestnili na svoj erb.
Ako to bolo vlastne s erbom Banskej Štiavnice a kedy by sme mohli datovať jeho históriu?
Jozef Novák spomína rok 1156, kde môžeme datovať prvý písomný doklad územia okolo Štiavnice. Dôležitý je aj prelom 12. a 13. storočia. Do kraja pod Sitnom prišla vlna nemeckých kolonistov, ktorí kraj zveľadili. Názov osady ponemčili na Schemnitz. (Novák, 1986, s. 30)
Pre vývoj erbu je dôležitý rok 1275. Na mestskej listine už vidíme banskoštiavnickú pečať. Povráva sa, že pečatidlo (alebo typárium) bolo zhotovené už v prvej polovici 13. storočia. Pečať podmienila v histórii heraldiky tohto mesta to, že sa stala obsahom mestského symbolu. Na pečati v tom roku vidíme opevnenie s jednou vežou a dve banícke kladivká.
Banská Štiavnica chcela ukázať, že je nielen plnoprávnym stredovekým mestom, ale aj mestom baníckym. Opevnenie v tejto dobe na mestskom znaku charakterizujeme ako predheraldický symbol. Prekvapujúce je najmä v období vývoja heraldiky, že opevnenie je vsadené do rannogotického štítu. Toto môžeme bádať v období heraldiky až oveľa neskôr.
Tak, či onak, opevnenie a dve banícke kladivká sú charakteristickým znakom mestského znaku Banskej Štiavnice. Takisto môžeme povedať, že históriu banskoštiavnickej heraldiky začali písať nemeckí kolonisti.
Mimochodom, ešte taká malá, zaujímavosť. Žiadna krajina nemá vo svojej koncentrácii toľko baníckych motívoch na symboloch miest ako Slovensko. (Novák, 1986, s. 35) Najstarší banícky motív na symbole miest patrí práve Banskej Štiavnici. Nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe.
História mesta je veľmi bohatá a to nielen z pohľadu baníctva. O ňom najviac nájdete tu. Je tu napríklad neskorogotický kostol sv. Kataríny, ktorý od roku 1658 nazývajú slovenský. (Práve od roku 1658 tu záčali kázať po slovensky.) Okrem iného ešte spomeniem aj to, že v Banskej Štiavnici sa narodila, žila tu a nakoniec zomrela i Mária Grežová, známejšia nám ako Marína Sladkovičová.
Z hľadiska heraldiky Banská Štiavnica neostala verná svojmu pôvodnému symbolu. „Kto pozná erb Banskej Štiavnice z mladšieho obdobia, isto ho upútali dve jašterice, ktoré raz plnia funkcie strážcov štítu, inokedy sú súčasťou štítového znamenia.“ (Novák, 1986, s. 36)
Nevieme vysvetliť ako sa vzali jašterice na erb. Poznáme iba spomínanú povesť o pastierovi a jaštericiach. Na to nadviažem aj s rokom 1788. Jozef Novák vo svojej knihe Erby miest vyhlásených za pamiatkové rezervácie ukazuje odtlačok pečatidla z roku 1703 a z roku 1788. Na nich sú zobrazené jašterice.
V roku 1788 sa Banská Štiavnica a Banská Belá sa spojili do dvojmesta. Od roku 1788 až do roku 1960 tvorili rovnocenné patrnetstvo. Výnimkou boli roky 1848-1868. Používali jeden erb, práve ten z roku 1788.
Dnešnú podobu erbu poznáme. „Tvorí ho modrý štít so strieborným opevnením. Pod vrchným okrajom štítu je vodorovne položený zlatý jednohrotý čakan a zlatá motyka, v špičke štítu sú dve banícke kladivká.“ (Novák, 1986, s.38)
Takto končíme príbehom o banskoštiavnickom erbe. Nabudúce si predstavíme iné mesto a povieme si niečo o heraldických štítoch.
Literatúra:
Novák, J. Erby miest vyhlásených za pamiatkové rezervácie. Bratislava : Tatran, 1986. 117 s. - www odkaz na knihu je tu.
Povesť o jašteričkách. Dostupné online: http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/zvyky-a-zaujimavosti/povest-o-jasterickach.html. [cit. 2016-02-22]
Ďalšie zaujímavé odkazy:
http://www.banskastiavnica.sk/index.html
http://www.martinus.sk/?uItem=198767
http://vydavatel.sk/kniha/hnali-sa-veky-nad-hradbami#
Ďalšie o heraldike:
http://www.najnakup.sk/knihy-heraldika/osem-storoci-slovenskej-heraldiky
http://www.martinus.sk/?uItem=138197
http://www.martinus.sk/?uMod=list&uTyp=search&uQ=heraldicky+register
http://www.martinus.sk/?uItem=78038
Zdroj obrázku: http://www.banskastiavnica.sk/stranka_data/obrazky/historicke-fotky/erb-mesto.jpg [cit. 2016-02-22]
