Staré národy mali k lesom svoju úctu. Ale každý inak. Zoberme si napríklad Vikingov. Ak by ste raz chceli čítať Eddu, dozviete sa o Yggdrasile. Strom života, siahajúci do neba. Koruna patrí nebu, ale kmeň zemi. Pre severskú kultúru bol strom v mnohom symbol sily. Napríklad ako Ódin vrazil najsilnejší meč do kmeňa stromu. Meč vytiahol iba jediný, Sigmund.
Alebo si vezmime starých Keltov a ich úctu k stromom. Druidi a ich náboženstvo. Alebo ich posvätné jazero, kde dodnes sídli Excalibur. Jazerá pani ho stráži a nevydá ho nikomu. Jazero sa nachádza v lese a vzhľadom na to, koľko stromov je vôkol neho, nedokážete ho nájsť. (Hlavne keď tá jazerná pani zakliala jediného čarodejníka, ktorý by vás sprevádzal po lese.)
Poďme trochu na slovanskú mytológiu, tam má tiež symbolika lesa svoje miesto. Už len rozprávka o dvanástich mesiačikov. Dievča z českej dediny sa poberie k mesiačikom do lesa a oni sa hrejú pri ohni. Alebo iný príbeh, napríklad Iľja Muromec. Ten takisto žije v lese.
Myslím si, že každý národ mal úctu k stromom, veď stromy tvorili ich svet, ich domov. Mnoho ľudovej slovesnosti, mnoho rozprávok, povestí, legiend sa odohráva v lese. No a keď ich čítam, stále cítim tú vôňu lesa, všade inú, ale za to príjemnú.
Čo však fínsky ľud a les? Akú úctu k stromom nájdeme v starých fínskych príbehoch? Povráva sa, že Fíni mali odjakživa k stromom nádherný vzťah. Stromy pre nich predstavovali úkryt, bezpečie, ale takisto živobytie. Zo stromov si stavali lode, lyžice, lúky a šípy, hudobné nástroje. Takisto stromy boli zdrojom liečivých mastí, liekov, bylinných odvarov a pod. Viac toho nájdete aj v starej Kalevale, v prastarej fínskej poézii. (Ak by ste náhodou vedeli, ako sa k nej dostať, budem vám vďačný, keď ma kontaktujete.)
Fíni takisto ako mnoho národov pred nimi a po nich, uctievali stromy. Každá dedina mala svoj ochranný strom, nikto mu nesmel ublížiť, nieto ešte ho sťať. Týmto stromom sa nosili obete, pretože starí Fíni verili, že stromy ich ochránia pred démonmi. Lesy strážili duchovia, alebo páni lesa. Za najvyššieho vládcu, alebo pána lesa, teda za boha lesov, sa pokladal Tapio. On mal svoje kráľovstvo kdesi v strome, žil tam so svojou nádhernou zlatovlasou manželkou Mielikki. Spolu vládli a učili lesné tvory múdrosti, skromnosti, svornosti, vďačnosti a takisto ich učili tak trochu aj lesnej mágii. Veru, bolo mnoho víl a lesných duchov, čo využívali mágiu. Museli vedieť ochrániť svoj les pred nejakým strigôňom, starým bosorákom.
Hovorí sa, že stromy dokázali byť šťastné, ale aj smutné. Stalo sa, že zlé, neposlušné, neokrôchané detiská sa pobrali do lesa, lámali konáre, listy a tie potom trpeli. Známy je príbeh o doráňanej breze. Z akejsi vsi došli nevychované deti a poranili strom. Najprv jej polámali konáre, potom ju „zvliekli z kože" a nakoniec do nej sekerou zaryli. Potom prišiel pevec, Väinämöin a vyrobil si z nej hudobný nástroj. Začal na nej teda hrať a stromy v lese boli dojaté. Na tej breze im spieval pieseň, o tom čo sa stalo. Chveli sa a plakali. Tento príbeh sa stal na jeseň a možno preto stromom opadávajú listy, každoročne si pripomínajú, čo sa stalo a sú z toho smutné. (Okrem dubu, tomu nespadnú listy nikdy. Ak mi neveríte, prečítajte si Fimfárum.)
Fínska mytológia v sebe nesie príbehy o pomáhajúcich stromoch. V akejsi vsi sa stratil mladý chlapec. Mamka preplakala nejednu noc, jej plač a smutný spev počuli stromy a začali ho hľadať. Nakoniec ho našli a boli šťastné aj za ňu. Alebo chcete príbeh o tom ako strom pomohol chudákovi z väzenia?
Kedysi dávno uväznili nejakého chlapa. Nebol zlý, len neplatil dane. Šmarili ho teda do väzenia, kde ho už čakala smrť. Strom, ktorý bol pri väzení, pomohol chudákovi, otvoril mu dvere, premenil sa na loď a ušli preč.
Takisto je známy príbeh o tom ako sa stromy postarali o nejaký dobytok. To bolo už veľmi dávno. Hospodár pásol svoje stádo, ale musel ísť do vsi. To využil starý zhýralec a chcel mu zahrúžiť jeho stádo. Ale stromy sa o dobytok postarali a zlého bumbaja, chrena, ozembucha, mameluka hodili kdesi na smetisko do vsi. Veď čvarga tam patrí, svoj k svojim.
No a okrem toho, že stromy trpeli, pomáhali, niekedy sa stalo, že boli skrížení s ľuďmi. Napríklad po fínskom svete behal človek s hlavou z hliny, mal uši z brezovej kôry a podobne.
Nakoniec vám voľačo napíšem o fínskom strome sveta. Povráva sa, že fínsky strom sveta je dub. Kedysi dávno, keď ešte Fínsko bola pustá zem, žilo na svete aj potmehúdske chlapčisko, Sampsa. Stvorilo niektoré stromy, ale nikdy nevedelo zasadiť dub. Bolo preto mrzuté a nešťastné, smutné a plačúce. Prišiel za nim morský obor, utrel mu slzu pod nosom a spolu zasadili strom, dub. Žiaľ, dub rástol a rástol a rástol. Bol obrovský, taký obrovský, že nebolo vidieť ani na slnce, mesiac. Ľudia nevedeli kedy je deň a kedy noc. Dokonca aj v mori bola samá tma a tak sa obor pobral k stromu. Zoťal ho a z toho stromu vzišlo mnoho dobrého. Šípy pre obranu ľudu. Povráva sa, že v každom šípe je kúsok dubu. Z posvätného dubu vzišli aj veštecké prúty, alebo čarovná lyžica, ktorá Fínov nikdy nenechá o hlade.
Použitý prameň:
ČUDRNÁKOVÁ, A. 2008. Elfové, hobiti, trpaslíci a mýty. Olomouc : Fontána, 2008. 317 s. ISBN 978-80-7336-427-4.
Zdroje obrázkov:
<http://www.jamespeat.co.uk/gallery/landscape/images/200801forestview02.jpg> [cit. 2010-01-19]
<http://wwwdelivery.superstock.com/WI/223/1566/X1007/PreviewComp/SuperStock_1566-079982.jpg> [cit. 2010-01-19]
