Na ihrisku hrali futbal. Medzi nimi bol jeden, ktorý sa dokonale hodil na posmech ostatným. Nosil okuliare, nevedel ani poriadne behať. Občas si podvrtol členok, bál sa lopty. Ostatní ho na futbal brávali len preto, aby bol prostriedkom ako zbaliť nejaké dievčatá. Áno, útočiť, ponižovať a vysmievať sa niekomu, kto je iný alebo sa nevie brániť. Myslím, že si mnoho z nás prešli niečím obdobným.
Po futbale chalani šli na pivo, jeho nevolali. Občas ho ohovárali tak, aby ich začul. Pretože vedeli, že sa nevie brániť. On chodil od nich smutný, unavený a premýšľal, ako sa im prispôsobiť. Premýšľal, že začne behávať, ale nevedel ako.
Keď išlo o beh, odbehol pár metrov šprintom úplne do vyčerpania a potom div nevypľul dušu. Nohy ho boleli, pľúca štípali a on sa stále týral. Akoby behal do bezvedomia a stále sa trestal, keď sa nedostavili výsledky. Hoci to bude znieť ako oxymoron, ale podstatou behu podľa mňa nie je získať požadovanú rýchlosť a výkony. Beh je ako cesta vlakom, ktorá si nás podmaní a my si užívame cestu. (Samozrejme, nebavme sa o profesionálnom športe.)
Náš hrdina z futbalu sa volal Ivan. Šiel opäť behať. Začal, zrýchľoval, ale musel prestať. Neznesiteľne ho pichlo v boku. Klial a lomil rukami od zlosti. Hneval sa sám na seba.
„To je dusno, čo? Už som sa tešil, že bude snežiť,“ a za sebou videl chlapíka, ktorý v lese behával celkom často.
„Veď je júl,“ automaticky zareagoval Ivan.
„Ja viem, ale časom aj počasie prekvapí. Hovoril som si, že či sa spolu neprejdeme. Aj tak potrebujem po behaní sa trochu prejsť,“ povedal mu.
„No môžeme. Aspoň mi poviete, čo ste urobili preto, že behávate tak dobre a tak ďaleko,“ zareagoval Ivan.
„Budeme si tykať, nie? Nie som až taký starý. Volám sa Prokop,“ a podali si ruky.
No a tak sa začali prechádzať a zhovárali sa. Prokop mu povedal, že ak ide behať novú trasu, všetko si predtým naštuduje. Keď vidí novú trasu, ide sa po nej prejsť, ohmatá si ju očami a nohami. Rovnako mu prezradil, že ak chce behávať, nech zabudne na behanie do roztrhnutia.
„Je úplne jedno či odbehneš 4 kilometre alebo 30. A takisto je jedno, či to odbehneš za taký alebo onaký čas. Beh je niečo, čo si nájdeš v sebe. Potom si začneš užívať a začneš mu ďakovať za to, ako si ťa dokázal podmaniť,“ povedal mu.
Ivan začal premýšľať o behaní. Kúpil si aj nejaké knihy, prehľadával internetové fóra a všade sa dozvedel v podstate rovnaké informácie. Ak chceme začať behať, naučme sa ako na to. Skúsme chôdzu s behaním. Naučme sa poslúchať naše telo, čo nám chce povedať. A to najdôležitejšie, čo nám povedia všetky knihy o behaní alebo o akomkoľvek inom vývoji, je to, aby sme sa netýrali.
O pár mesiacov už Ivan behával 5 kilometrov v rámci runwalku. Tešilo ho, že cítil viac behu na svojich nohách. S chalanmi sa veľmi nestretával, hoci futbal hrával. Behával rýchlejšie na zápasoch a oni najprv nechápali. Potom si našli ďalšiu cestu ako ho šikanovať. Keď vstúpite narcisom na kurie oko, ich reakcia je ešte ďaleko zákernejšia. Hoci už vládal behať s nimi, nevedel kľučky, streľbu, prihrávky. No a, keď nezaberie čosi také, stále sa vie pripomenúť nejaká sklamaná láska, aby sa dotyčný cítil ešte viac nepríjemne a ponížene.
A tak sa stretol s Prokopom.
„Sleduješ futbal?“ spýtal sa ho Ivan.
„Jasné. O chvíľu začne sezóna v Anglicku. Už len pár týždňov,“ zasnil sa.
„Pretože ja chodievam hrať futbal s chalanmi a neviem aké to je streliť do lopty,“ zdôveril sa mu.
„Poď hrať s nami, ale my nie sme žiadni super futbalisti,“ pozval ho Prokop.
A tak Ivan došiel hrať futbal s Prokopom a jeho kamošmi. Nehral tam bohvie ako, ale cítil sa oveľa lepšie. Nikto ho nekarhal, nik sa mu nesmial. Chalani sa doberali. Napríklad, keď dali gól, Prokop povedal spoluhráčovi, že sa za neho bude modliť a ten ho poslal do všetkých čertov.
A potom prišla tá chvíľa. Pocit, ktorý zažil snáď každý chlapec na tejto planéte, čo sa zaľúbil do toho koženého zázraku. Ivan ťahal loptu, rozbehol sa, točil sa na stranu, zmenil smer a vystreli. Gól! Neuveriteľný gól, kde ho všetci titulovali, že bude hitom v relácii Tango.
Po zápase sa ho chalani pýtali, že či s nimi chce chodievať častejšie a už si menili čísla, facebooky, whatsappy, discordy a ďalšie vymoženosti techniky.
„Futbal je to, čo máš v hlave. Nohy Ti v tom len pomáhajú. Nájdi, kto povedal túto vetu,“ povedal mu Prokop.
V týždni sa Ivan pobral do knižnice a tam študoval. Prečítal si zaujímavé veci, ktoré mu ukázali, že futbal nie je len obyčajné kopanie do lopty. Zoznámil sa s príbehom, ako sa maďarský legendárny tréner Béla Guttmann šiel strihať, kde dostal tip na futbalistu z Mozambiku. A tak sa zrodil Eusébio. V ďalšej knihe narazil na príbeh o chlapcovi, ktorý mal 17 rokov a dokázal to, čo sa pred 8. rokmi (tj. v roku 1950) nepodarilo celej Maracane.
S pôvodnými chalanmi sa nestretával. Ak človek stretne niekoho, kto je k nemu slušný a správa sa vľúdne, uvedomí si, že mu nič nedlží. Narcisom a manipulátorom sme nikdy nič neurobili, ale aj tak na nás tlačia, aby sme sa im ospravedlňovali a neustále podvoľovali. A nikdy s tým neprestanú!
Zrazu si začal viac všímať dievčatá, ktorým sa páčil. Mal vo svojich očiach dar ľudskosti, hravosti a svojou neohrabanosťou si vedel získavať ľudí. Pretože bol autentický. Ak niečo nevyšlo, nevadí. Svet je plný nedokonalých ľudí a nedokonalých vecí. A v tom je to krásne.
Behával, bicykloval, plával, hral futbal a hľadal cestičky po turistických chodníkoch. Na myšlienku, že futbal je, čo máš v hlave nezabudol. Stále si čítal nejaké príbehy o futbale. Ale kto vyslovil vetu, že „Futbal je to, čo máš v hlave“, na to neprišiel. Prokopa sa hanbil spýtať. Ako to tak býva, všetko dôležité prichádza, keď to nečakáme.
Jedného dňa po práci zašiel do kaviarne istého nemenovaného kníhkupectva. Sedel, pil kávu a dal si raffaello cheescake. Zrazu k nemu prišla neznáma žena. Prihovorila sa mu, že má mladšieho brata a ten bude mať onedlho narodeniny. Chcela poradiť. Ukázala mu oranžovú knihu s názvom „Moja filozofia futbalu,“ od Johana Cruyffa. (On je autor myšlienky: „Futbal je to, čo máš v hlave. Nohy Ti v tom len pomáhajú.“ )
Nielen futbal, ale aj dôležitejšie veci v živote (hoci Bill Shankly by isto nesúhlasil) sú o tom, čo máme v hlave. Nikdy nikomu nesmieme dovoliť, aby nás zamkol a nedovolil nám slobodne dýchať.
PS: K behaniu, čo pomohlo mne:
https://www.rogelli.sk/ako-zacat-behat/
https://www.youtube.com/watch?v=vsX72BXEmMQ&t=1s ´
2 knihy o futbale:
Zdroj obrázku: https://en.wikipedia.org/wiki/Johan_Cruyff
