Jürgen Thorwald - Storočie chirurgov

„Aj keby si pacient mohol byť vedomý toho, že jeho stav je veľmi vážny, on sa môže uzdraviť, keď má vieru vo svojho dobrého lekára. (Hippokratés)

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Jürgen Thorwald napísal knihu Storočie chirurgov už veľmi dávno. Absynt ju vydal v roku 2019 v slovenskom preklade. Hoci nerozumiem medicíne, populárno-náučný štýl mi mnohé vysvetlil. Je to veľmi dobre napísaná kniha, popisuje vývoj chirurgie od revolučného objavu v roku 1846.

Autor nám predstavuje vývoj chirurgie prostredníctvom príbehov. V prvom príbehu o Warrenovi nám charakterizuje, aká bola doba. Prvá kapitola knihy mi prišla veľmi naturalistická, našťastie, to ma neodradilo. Koniec kapitoly vysvetľuje, prečo o tom napísal. „Warren nepripadá svojim súčasníkom ako trýzniteľ, ale ako niekto, kto bol dostatočne silný a tvrdý na to, aby sa pozrel do očí najstrašnejšiemu ľudskému utrpeniu, počúval výkriky trpiacich a napriek tomu dokázal urobiť to, čo vtedy neraz ako jediné mohlo pomôcť.“ (Thorwald, 2019, s.25-26)

Revolčné obdobie chirurgie prichádza na jeseň v roku 1846. William Morton ukázal éterovú anestéziu priamo na pacientovi. Celá prednášková sála stíchla, pretože ešte nikdy sa nestalo, aby pacienti počas chirurgického zákroku nekričali od bolesti. Veľmi trefne je popísaný príbeh o tom, ako sa príbeh o objavení anestézie začal. Nie je to žiaden romantický príbeh o tom, ako chceli pomôcť ľuďom. Stretneme sa tu s chamtivosťou, vypočítavosťou a ešte o niečom inom. Prirodzene, že vám nenapíšem, ako to všetko dopadlo.

Chvíľu trvalo, kým sa začali uspávať pacienti. Nebolo to jednoduché. Niektorí chirurgovia sa báli, iní to nechceli brať. Pre nich bola chirurgia spätá s bolesťou. Narkóza bola veľkou revolúciou.

Mimochodom, keď narkóza spôsobila obrovskú revolúciu, ako to bolo s myšlienkou Ignaza Semmelweisa?

Hovorí nám niečo to meno? Asi pred mesiacom a pol, Google Doodles mal šikovný odkaz. „Recognizing Ignaz Semmelweis and Handwashing“. 19. marca 2020, keď si spustili google, ukázal sa vám chlapík, ktorý si umýva ruky veľmi dôkladne.

V 19. storočí nebolo ešte úplne bežné umývať si ruky pred zákrokmi. Ignaz bol pôrodník a začal sa zaujímať nad tým, čo ho trápilo. Ako a prečo vznikajú horúčky pri jeho pacientkach? Objavil, že prostredie, v ktorom sa nachádzajú, nie je úplne vyhovujúce. Takisto objavil aj to, že horúčky sa prenášajú z chorých žien na zdravé. „Keď začal pracovať, horúčka šestnedieľok preňho nebola ničím iným než medicínskyym pojmom, hrozným dôsledkom pôrodu, ktorému sa sa však nie vždy dalo vyhnúť.“ (Thorwald, 2019, s.114) Príbeh Ignaza Semmelwiesa je len začiatkom toho všetkého, čo nasledovalo ďalej. (O jeho osude sa dozviete ďalej. Aj o tom, aký bol na svojich študentov, keď si nechceli umývať ruky.)

Storočie chirurgov nás zavedie aj do Glasgowa, kde proti hnisavým ochoreniam, horúčkam a gangrénam, bojuje profesor Joseph Lister. Lister ukázal svoje pracovné prostredie a priblížil nám obsah článku Recherches sur la putréfaction. (Predpokladám, že mnohým z vás je ten názov povedomý.)

Ako som si čítal o tom, musel som sa v tejto časti usmiať. „Celkom náhodou mi priniesol článok, ktorý čítal v januárovom vydaní francúzskeho časopisu Comptes Redus Hebdomadaires z roku 1863. Názov článku znel: „Recherches sur la putréfaction“ a jeho autor bol Louis Pasteur.“ (Thorwald, 2019, s. 134)

Lister nám vysvetľuje Pasteurove pokusy a pridáva nové objavy. Koniec kapitoly nám prináša ďalšie známe meno. „V malom nemeckom mestečku Wollstein vtedy celkom neznámy dedinský doktor konečne dokázal, čo si Pasteur myslel a na čom Lister postavil svoju celú metódu: existenciu živých organimzov alebo ikróbo spôsobujúcich hnisanie, gangrénu a horúčku. Neznámy dedinský doktor sa volal Robert Koch.“ (Thorwald, 2019, s. 140)

19. storočie sa blížilo ku konci. Medicína už používala narkózu, chirurgovia bojovali proti mikróbom. Čo ešte mohlo chirurgom chýbať? „V lete 1890 prišla z Baltimoru navonok bezvýznamná správa. Pocházala z novozaloženej univerzity Johna Hopkinsa. Hovorila najmä o Williamovi Stewardovi Halstedovi, baltimorskom profesorovi chirurgie. Halsted vyriešil problém „čistých rúk.“ (Thowrald, 2019, s. 154)

O tom, ako Halsted vynašiel chirurgické rukavice, neprezradím nič. Poviem len toľko, že kapitola sa volá Rukavice vynájdené z lásky a bola to moja najobľúbenejšia kapitola.

Storočie chirurgov je kniha plných objavov. Autor v úvode hovorí, že všetko získal od svojho starého otca, a tak píše príbehy v prvej osobe. Mnoho objavov som neprezradil. (Napríklad obličkové kamene, cisársky rez, prvá operácia srdca). Je to písané veľmi dobrým štýlom a páčil sa mi aj preklad. Myslím, že kniha poteší mnohých, lebo je veľmi dobre napísaná aj preložená. Keďže vyšla vlani, nájdete ju prakticky všade.

Kde knihu nájdete:

Vydávateľ absyynt: https://www.absynt.sk/storocie-chirurgov

Martinus: https://www.martinus.sk/?uItem=692909&z=81XMBP&utm_source=z%3D81XMBP&utm_medium=url&utm_campaign=partner (platí to, čo pri minulých, pokiaľ si ju kúpite odtiaľ, podporíte aj mňa)

Artforum: https://www.artforum.sk/katalog/134084/storocie-chirurgov

Knhy Juventus: https://www.knihyjuventus.sk/p/storocie-chirurgov/23395

Littera: http://www.littera.sk/kniha/144421

alterego: https://alterego.sk/kniha/storocie-chirurgov

preškoly: https://www.preskoly.sk/p/517635-storocie-chirurgov/

Bibliografický odkaz:

Thorwald, J. Storočie chirurgov. Žilina: Absynt, 2019. 210 s. ISBN 978-80-8203-139-6

Niektoré odkazy:

Originál knihy z roku 1956: https://www.booklooker.de/B%C3%BCcher/J%C3%BCrgen-Thorwald+Das-Jahrhundert-der-Chirurgen-die-Entwicklungsgeschichte-abendl%C3%A4ndischer-Heilkunst/id/A02ky4V101ZZh