Počaskonferencie<http://www.ucl.cas.cz/slk>[cit.2008-05-27]som mal trochu času a vybehol som so Šárkou kochať saOrlojom. Po chvíľke strávenej na Staroměstkém náměstí sme sarozhodli navštíviť kníhkupectvo, veď kde pôjdu dvaja ľudia,ktorých zoznámil „Vyšší princíp“? V kníhkupectve somsi vybral knihu, ktorú mi odporučila a ja som jej zato vďačný.
Autor Jiří Šulc spracoval dielos vojenskou tematikou. Nepíše o vojne, píše o prekonanísamého seba, píše o strachu, o krvi, v diele cítiťdobrodružstvo, lásku a priateľstvo dvojčiat(Kubiš, Gabčík).Snaží sa zobrazovať historické udalosti v chronologickompodaní a vo svojom epilógu píše, že si počas románuvymyslel veľmi málo. Vymyslel si len historku o Heydrichovomskúšaní koruny, ktorú nosieval svätý Václav. Legenda hovorí,že ak si ju na seba nasadí nepriateľ českého národa, do rokazomrie. Ktovie či si ju Heydrich skutočne nasadil, lebo do rokazomrel. Našťastie, alebo nanešťastie? Počas celej knihy mazaujímala otázka, s ktorou má začala trápiť moja pražskákamarátka, „Atentát na Heydricha bolo skutočné hrdinstvo.Ale za takú cenu ako prišla potom?“
Otázkou sa zaoberá aj ilegálnyodboj, aj české obyvateľstvo. „Ale... Když zabijeteHeydricha, co si myslíte, že se s nimi stane? Nebo z celétéhle zemi?“(Šulc, 2007, s.283) O niečom podobnomzvažuje aj Jan Kubiš, ktorý hovorí, „Ihned poté začnounepředstavitelné represálie.“(Šulc, 2007, s.285) Gabčíksi to nechce priznať, chce Heydricha zničiť, zničiť to monštrum,„Ten chlap je vrah. řezník, velící tisícům dalšíchchladnokrevných zabijáků.“(Šulc, 2007, s. 285)
Kubiš a Gabčík sú priatelia,obaja spáchali atentát na Heyrdicha, obaja spoločne zahynú. Počascelého života majú ľudia akýchsi priateľov, na ktorýchnezabudnú. Niekto, komu sa zvykne hovoriť všelijako a Gabčíka Kubiš boli dvojčatá. Prvykrát ich tak nazval Josef Valčík.„Jdeme. To, že tvoje dvojče dnes s námi nejde,neznemaná, že nejdeš ani ty.“(Šulc, 2007, s.16) Už odprvých strán cítiť úprimné kamarátstvo, ktoré neskrýva anislzy. „Jestli pošlou tebe, pošlou zřejmě brzy i násostatní. Takže se neboj, najdu tě tam, ty... dvojče.“(Šulc,2007, s.16) Počas celého príbehu sú stále spolu, aj keď niefyzicky ako na konci. „Jedno, ty dvojče. Promiň. Ale ty víš,proč ti nemůžu přijít pomoct.“ „Po tvárích se mu rozeběhlyslzy.“(Šulc, 2007, 440) Spolu rozmýšľajú, spolu bojujú,sami seba prekonávajú. Cítia zodpovednosť voči svojim priateľoma voči svojej „anglickej matke“.
„, Sakra, ‘zaklel Gabčík. , Nikdy mě nenapadlo, že by se mohla vyděsit. Alezjevně za to můžeme my, krucinál.’
,Jo, opravdu jsme jivyděsili, ‘ poznamenal Kubišrozpačitě. ,Ale ne těmi pistolemi.’
,Čím tedy?’
Kubiš zavrtěl hlavou.
,Poprvé si uvědomila, že můžemeumřít.’“(Šulc, 2007, s. 80)
Kompozícia diela je rozčlenená naniekoľko dejových línii, ktoré sa navzájom prepájajú počasnapätia. Autor je narátor v er forme, ale jeho epický jazyksa nevenuje iba Kubišovi a Gabčíkovi. Pozerá sa na dobu ajočami gestapa, nacistov a takisto aj samotného Heydricha.Charakterizuje ho ako milujúceho manžela a veľmi dobréhootca. Môže nám mysľou prebehnúť otázka, ako je možné, žemilujúci otec dokázal robiť také veľké zločiny? Bola to jehopráca? Podobnými otázkami sa zaoberá každý percipient.
S Heydrichom súvisí aj gestapo,ktoré verne plní jeho rozkazy. Vypočúva civilné obyvateľstvoa autor charakterizuje prácu gestapa tvrdo, ba ažnaturalisticky. Mnohých príslušníkov gestapa ukazuje akopredátorov, ktorí si radi hladia svoju samoľúbosť. Dostáva saaž do neľudských podmienok gestapa, ktoré rado trápi svojeobeti. Obľúbenou vetou ich výsmechu je, „Nakonec promluvívšichni.“
Autor sa pozerá na bitky gestapa ajočami obetí, ľudí, ktorí prišli o všetko. Ľudia, ktoríuž nedokážu otvoriť oči, ktorí v agónii povedianajkrajšie slová. „Mami, mami.“(Šulc, 2007, s.56)
Vrátim sa k časti, v ktorejsom písal, čo sa stane po Heydrichovej smrti. Nikomu nemusímpripomínať, čo sa stalo. Jiří Šulc píše o pomste,o neľudskosti a naháňaniu strachu civilnémuobyvateľstvu. Nehovoriac o Lidiciach, Jiří Šulc je tohonázoru, že išlo iba o špinavosť. Nikdy nemali žiadnedôkazy, museli niečo zničiť, nahnať strach ľuďom. Nikto sinezaslúži podobný osud, aký mali Lidice, Ležáky, či MňačkovaPloština, ľudia postrieľaný v Katýnskom lese a mnoho,mnoho iných, podobných, dosiaľ neodhalených zločinov.
Do diel druhej svetovej vojny vstúpilomnoho autorov a Jiří Šulc je jedným z nich. Svojouprvotinou ukazuje na neľudskosť doby a kladie nám mnohofilozofických otázok nad ktorými sa zaoberáme celý čas.
Ako sa ku knihe dostať? Najlepšie asicez kníhkupectvá, ale určite ich budú mať lepšie knižnice. Dámvám zopár adries a takisto aj (ne)povinný údaj, ak by sa vámchcelo hľadať podľa 13 miestneho čísla, ISBN: 978-80-242-1935-6
<http://www.martinus.sk/?uItem=41401>[cit.2008-05-27]
<http://www.eruditus.cz/knihy/jiri-sulc/dva-proti-risi>[cit.2008-05-27]
<http://www.knizniweb.cz/jnp/cz/katalog/detail/tituly-D-DVA-Dva_proti_Risi.html>[cit.2008-05-27]
<http://librarius.cz/dva-proti-risi-p-59581.html>[cit.2008-05-27]
Článok je venovaný pražskejkamarátke, ktorej ďakujem za tip, trpezlivosť pri prechádzkeokolo Prahy a takisto aj o množstvo skvelých tipov načítanie. Viac o nej:<http://sakrasarka.blog.cz>[cit.2008-05-26]
Zoznam bibliografických odkazov:
DRDA,J. Vyšší princíp. Bratislava : Tatran, 1982
OTČENÁŠEK,J. Romeo, Julie a tma. Bratislava : Tatran, 1976. 172 s.
ŠULC,J. Dva proti říši. Praha : KNIŽNÍ KLUB, 2007. 480 s. ISBN978-80-242-1935-6
WAGNEROVÁ,Š. Dva proti říši-Jiří Šulc. Dostupné online <http://sakrasarka.blog.cz/0802/dva-proti-risi-jiri-sulc>[cit.2008-05-26]
Zdrojeobrázkov:
<http://www.martinus.sk/data/tovar/_l/41/l41401.jpg>[cit.2008-05-26]
<http://www.neoluxor.cz/files/catalog/78098/image.jpg>[cit.2008-05-26]
