Bola v šoku, najprv sa zasmiala, ale červené oči jej to neodfarbilo. „Rada ťa vidím. Tak poďme.“ súhlasila. Nepýtal som sa jej a ona neodpovedala.
„Budeme preberať témy ako bridž, golf, politik a kravaty.“ navrhol som.
„Radšej mám veľhady a ovečky.“ pousmiala sa.
„Je to baran.“ nedal som sa.
„Ovečku mám radšej.“ povedala si. (Vlastne aj ja, keď sme už pri tom.)
„Kam pôjdeme?“ opýtala sa.
„Predsa ku kamarátom.“ podpichol som.
„To je podľa tej knihy? Počkaj, nie je to ten podnik, kde bola čašníčka opitá ako vlečka? Nie je to podnik, čo vám za 3 poldeci teplej borovička priniesla 70 eurový účet?“ už sa smiala.
„Za kvalitu sa platí.“ pošteklil som ju.
„Veď ste odtiaľ ušli bez platenia. Nehovor mi, že ťa tak hryzie svedomie a chceš ísť po tých rokoch zaplatiť?“ bavila sa.
„Takže Golem a hrianky?“ navrhol som.
Sadli sme si, objednali si pivo, hrianky na platni a strašne veľa cesnaku.
„Prečo to ľudia robia?“ opýtala sa neurčito.
„Čo konkrétne? Prečo jedia cesnak? No, aby im bolo zle. Ešte šťastie, že tu nemajú škvarky.“ pousmial som sa a v duchu si spomínal na tie sladké noci, keď mi prišlo zle.
„Ale nie. Prečo ľudia druhým ubližujú?“ opýtal sa opäť.
„To neviem. Pokiaľ by som vedel všetko, kandidoval by som na Boha.“ a nahodil som úsmev ako Jamie Farr. (Škoda, že som na sebe nemal šaty Scarlet ako to mával neraz on.)
„Ty máš veľmi rád MASH?“ usmiala sa.
„Nikdy som nevidel ani jednu časť.“ podpichol som ju.
„Ty určite nie. Stavím sa, že každú časť aspoň 400krát. Existuje snáď väčší maniak ohľadom MASHu ako si ty?“ konečne sa rozosmiala.
„Čo sa stalo? Radarov medvedík sa začal správať nejak divne?“ nie, toto nemá so seriálom nič spoločné.
„Mal si niekedy nejakého kamaráta, ktorý ti dal pocítiť, že si niečo menej ako ty? Veril si mu alebo jej a zrazu ti začalo docházať, že si mu dobrý len na to, aby si z teba robil niečo ako boxovací mech vlastného ega?“ spýtala sa ma so zvláštnym pocitom v očiach. Stretli sa nám pohľady a ja som vycítil, že sa obaja potrebujeme.
„To je geniálna charakteristika. Stalo a pri niektorých mi to dosť dlho trvalo.“ a napil sa piva. „Kým mi to došlo.“ usmial som sa trpko.
„Mala som jednu kamarátku a ona sa mi vždy zdôvervala, keď sme boli sami. Akonáhle sa tam objavil nejaký chlap, začala sa pred ním o mne vyjadrovať dosť divne. Napríklad, že som nikdy nemala chlapa.“ začala vyzrádzať viac.
„To som myslel, že robia len chlapi. Ale možno má v sebe viac tvrdého chlapa ako ja. Určite aj silnejšie buchá po stole ako ja.“ nedalo mi.
„Párkrát pred niektorými chalanmi o mne povedala, že neexistuje žiaden chlap, ktorý by so mnou chcel mať deti.“ rýchlo sklonila hlavu na zem, aby som si nevšimol, že má v o očiach slzy.
Ach áno, žena po 30ke bez chlapa, bez detí. Pozrel som sa na ňu a bolo mi jej ľúto. Koľko uplakaných nocí prežila? Čo jej kto posľuboval, čo jej kto narozprával? Všetky tie reči, ktoré ju boleli. Snaž sa, už máš 30, kedy chceš mať deti? A všetko to podobne, čo ženu obzvlášť bolí. Žena nedá dotyčnému po papuli za také veci. Táto žena ani nepovie dotyčnému morbídným štýlom, že choď si ľahnúť na cintorín, je najvyšší čas, však sa snaž a podobne.
Koľkých ľudí chcela odbiť frázou, keď mňa žiaden nechce, až tomu napokon sama uverila. Pozrela sa na mňa tými peknými očami a čakala, čo poviem.
„Jedného dňa som bol v jednej jazykovke, aby som sa učil angličtinu. Nechcel som tam chodiť a chceli silou mocou kontakt. Ja som im dal číslo na školskú jedáleň. O pár týždňov za mnou prišla triedna, aby som im zavolal. Kuchárkam vraj prihorela polievka, lebo nemajú čas dvíhať telefóny.“ povedal som svoju príhodu a ona sa rozosmiala.
„Je mi to ľúto. Na toto sa ani nedá nič povedať. Mám ťa utešovať, že vieš na čom si? To ťa bude deptať ešte viac. Vieš, keď hovoríš o tom Mashi….“ začal som.
„Ktorú časť si pripomenieme teraz?“ podpichla ma.
„Kto mi dal benzín do benzínu? No, ale vážne. MASH je pre mňa hlavne mentálnou stabilitou. Je len jediná postava na tomto svete, ktorá dokáže bojovať proti tomu všetkému.“ usmial som sa.
„Aj ty miluješ Holandsko, lebo je to krajina veterných mlynov?“ pošteklila ma.
„Hawkeye Pierce je tou najabsurdnejšou postavou. Z neho to všetko vzniko aj vo mne a preto sa z ničoho nič smejem, keď mi napadne nejaká lotrovina. Je to jednoduché, potrebujem jeho humor, absurditu a neuveriteľné prirovnania. Na to ostatné mám kapitána Tuttla.“ usmial som sa.
„Kapitán Tuttle? To mi chceš povedať, že máš problém s močovou sústavou?“ ale to už bola nádherne uštipačná.
„Ja nie. Kto sa počúral? Tuttle. Kto nechal rozohriatu žehličku na papieri? Tuttle. Kto prihlásil ľudí na vysokú školu? Tuttle! Je to mocný priateľ, poďme mu salutovať.“ zaplatili sme a šli preč.
Vonku bolo vidieť Veľký voz a kráčali sme po čarovných Košiciach.
„Ešte stále prihlasuješ ľudí na vysoké školy?“ zasmiala sa.
„Ja som nikdy nikoho neprihlásil na vysokú školu. Rovnako som si nevymyslel nikoho životopis a nepslal ho do verejných WC Tábor, Ústí nad Labem alebo Dunajská streda. Nerobím žiadne také sprostosti. Na toto som srab. Skôr ma fascinuje, že koľko ľudí takej somarine uverilo. Ale je to lákavá predstava, nie? Keď niekomu príde domov doporučený dopis a v ňom bude niečo z Dopravného podniku Hradca Králové.“ usmial som sa.
Som rád, že mám svojho kapitána Tuttla. A čo Hawkeye Pierce? Neexistuje postava, ktorá by mi bola v literárnom a filmovm svete bližšia.
Ako to dopadlo? Ráno som sa zobudil a vo vetrovke som mal papier. Bola tam nakreslená ovečka odkaz. „Pozdrav Tuttla, dnes ho budem potrebovať.“
Obrázok: https://i0.wp.com/sneercampaign.com/wp-content/uploads/2016/04/hawkeye01.jpg
