Kameň mudrcov bádali predovšetkým alchymisti. Verili, že je to ich „summum bonum", teda najväčšie dobro. O tento vzácny kameň sa nezaujímali iba humanistickí, či osvieteneckí alchymisti, história tohto vzácneho kameňa je už v Helenistickom Egypte. Už v tom čase učenci verili na prášok, ktorý transmutuje všetky kovy na zlato. A práve tomu prášku dali helenistickí učenci názov „kameň, ktorý nie je kameňom."
Túžba zmocniť sa takého bohatstva neostala iba na africkom kontinente. Predstavu „prášku" ďalej prijali a rozvíjali arabskí alchymisti. To už dostával mená ako elixír, či tinktúra. „Lapis philosophorum" mal behom minulosti mnoho ďalších mien, napríklad bazilišok. Spolu s kameňom má tento bájny had zopár spoločných vlastností. Ani jednému z nich neublíži oheň. Majú aj spoločný vznik; obaja na „počiatku života" žiaria mnohými farbami.
Jestvuje obrovské množstvo spisov, ktoré popisujú „Kameň filozofov", ale pisári dávali veľký pozor na svoje tajomstvá. Schopnosť vyrobiť „Kameň mudrcov" bola považovaná ako akt Božej milosti. Aj keby niekto prepis získal, stále musel mať pomoc od Boha. Takisto pisári sa museli zaprisahať kódexom alchýmie a o tomto svojom „najväčšom dobre" sa vyjadrovali pomocou šifrovania.
Existujú dva kamene mudrcov. Dva kamene s rôznymi farbami. V 13.storočí sa hovorilo, že existuje kameň, ktorý je biely a kameň, ktorý je červený. Biely kameň premieňa kovy na striebro a červený kameň premieňa kovy na zlato.
Alchymisti svoj „Kameň filozofov" vyrábali takto: „Uznávaný postup výroby spočíval především v dlouhotrvajícím zahřívaní vhodného materiálu v hermeticky uzavřené nádobě (vas hermeticum; filosofické ®vejce). Obsah baňky nejprve zčernal (nigredo), což značilo shnití či zetlení (puterfactio). Následovala fáze tzv. pavího chvostu (cauda pavonis), kdy obsah nádoby hraje mnoha farbami. Proběhlo-li vše podle očekávaní, záskal zrající Lapis v jejím závěru zářivě bíe zbarvení (bíly Lapis, stříbrný elixír). Další zahřívaní za zesíleného plamene vedlo nakonec ke vzniku rudého Kamene." (Lexikón alchymie a hermetických věd, 2006, s. 181) Ešte sa uvádza, že kameň bol po výrobe veľmi mäkký a taviteľný ako vosk. Preto prenikal do kovov.
Ťažko povedať ako sa prostredníctvom kameňa premieňa kov na zlato. Helenistické obdobie alchýmie prirovnávalo kameň ku kvasniciam. Pozerali sa nato ako na kvasenie chleba. Tak ako sa menia kvasnice na chlieb, tak sa menia kovy na zlato. Stredovekí učenci verili v liečivé účinky tohto Kameňa. Verili, že „chromé" kovy vylieči Lapis premenou na zlato. Z toho si odvodzovali liečivý účinok na ľudské telo. Preto verili, že Kameň ich môže uzdraviť, alebo vyliečiť ich rany.
Niektorí mali nádej, že Kameň je samotný Kristus. Vraj jedine Kristus dokáže vyliečiť chorých, preto aj tento Kameň pochádza priamo od Boha. „Kámen je vykupitelem kovů, tak jako je Kristus spasitelem lidí. To ovšem znamená, že alchymista je v oblasti přírody (přísně oddělené pod oblasti člověka) cosi jako Bůh." (Lexikón alchymie a hermetických věd, 2006, s. 181)
A čo tvorcovia? V prvej časti Harryho Pottera sa považuje za tvorcu kameňa Nicolas Flamel. Je to pravda? Skutočne žil Nicolas Flamel a objavil tento kameň?
Nicolas Flamel(?1330- 1418) skutočne existoval. Bol verejný pisár, neskôr sa oženil s veľmi bohatou ženou. Získal tak bohatstvo. Vďaka tomu, že bol pisárom pre cirkev, tá sa mu štedro odmieňala. Ľudia nevedeli pochopiť ako sa z chudobného chlapca, stal taký bohatý človek. A preto si vymysleli legendu o Kameni mudrcov. Tvorcovia lexikónu alchýmie popierajú skutočnosť, že Nicolas Flamel bol alchymistom. Didier Kahn tvrdí, „Nemáme nicméně žádne konkrétní údaje, kteté by dosvědčovaly, že se vůbec kdy zabíval alchýmii." (Lexikón alchymie a hermetických věd, 2006, s. 104)
Časom sa však legenda brala ako samozrejmosť a mnoho ľudí neraz prehľadalo hrob Nicolasa Flamela, aby našli jeho tajný recept na kameň. Neskôr ľudia dostali strach, báli sa chodiť k jeho hrobu. Existujú rôzne príbehy a legendy ako duch Nicolasa Flamela chodieval strašiť svojich zlodejov. Až v 18. storočí vyšla Le Livre des figures hieroglifiques. V nej sa objavili komentáre k rôznym falzifikátom ohľadom života a „diela" Nicolasa Flamela.
Zoznam bibliografických odkazov:
Lexikon alchymie a hermetických věd. Praha : Vyšehrad, 2006. 342 s. ISBN 80-7021-815-0.
BIEDERMAN, H. 1992. Lexikón symbolov. Bratislava : Obzor, 1992. 373 s. ISBN 80-215-217-7.
PS: Je to jeden z výkladov Kameňa mudrcov. Existuje mnoho vysvetlení, príbehov, tajov, či iných mýtov. Nie je na mne, aby som určoval, ktorý je pravdivý.
Zdroje obrázkov:
<http://wiki.anthroposophie.net/images/thumb/1/14/Lapis_philosophorum.jpg/300px-Lapis_philosophorum.jpg> [cit. 2009-07-10]
<http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/0/0a/Nicolas-flamel.jpg> [cit. 2009-07-10]
