Mestská knižnica v Prahe sa v tomto roku skutočne činí. Nielenže sa pomaličky stáva (alebo už sa stala) komunitou, ale vzala si za morálnu povinnosť sprístupniť diela tohto spisovateľa. Myslím si, že každý milovník dobrej literatúry je šťastný a veľmi vďačný tejto knižnici.
Pre mňa Karel Čapek nie je autorom čítania na jednu noc. To je osobnosť, ktorú stále objavujem, bádam a čím ďalej o ňom viem, tým ho mám radšej. Neviem, či existuje spisovateľ, ktorý by mi bol taký blízky. Písal o človeku, jeho ľudskosť, myšlienky ma len utvrdzujú v tom, že sa pohýnam správnym smerom. Je zdroj krásneho svetla, ktoré mi svieti na cestu. Je pre mňa stromom, o ktorý sa opriem stále, keď mi je ťažko. Mám pocit, že ten strom nikdy nespília.
Nikdy nezabudol odkiaľ pochádzal a stále si vážil ľudí. Stále človeka hodnotil ako individualitu, nie ako člena sociálnej skupiny. Bál sa davu, bol odvážny, ľudský a do svojich diel (či už literárnych, alebo novinárskych) dával mnoho humanity, dobra, lásky a takého pozitívneho svetla. Sám povedal, že písať noviny, to je ako piecť chlieb pre všetkých ľudí. Takto ho vnímam, taký obraz som si o ňom vytvoril. Bol veľký ľudomil, málokto o ňom vie, že posielal peniaze chudobným deťom. Bohužiaľ, jeho dobrota na to aj dosť doplatila. Všade sa dočítate, že zomrel na zápal pľúc, obličiek, ale to nie je úplná pravda. Jeho zabil Mníchov a situácia v tom čase. Zabili ho ľudia, ktorí ho dohnali na smrť. Zbabelé, anonymné listy, špinili ho z každej strany, obviňovali ho, že je komunista, skrátka Karel Čapek bol príliš nebezpečný pre každú ideológiu.
V novinách tvoril články, ktoré sú nesmrteľné. Bol nadčasový, varoval ľudí a mal láskavy humor. Ak by som niekedy pracoval v novinách, on by bol mojim vzorom. Vytvoril a zdokonalil niektoré žánre. Napr. fejtóny, causerie, stĺpčeky, recenzie, podpoviedky, román-fejtón, atď... Ak by sa mal vytvoriť žurnalistický slovník, jeho články by sa použili ako krásne príklady. (Napr. O naříkačích, O alelidech, O zánětu okostice, Rýma, atď...)
Keď sa občas budete túlať Prahou tak ako som to robil ja, tak ho v Prahe stretnete. Na Malej Strane okolo vás prejdú dvaja bratia, ktorí sa radi túlajú a neustále niečo píšu. (Jeden z nich ešte k tomu nádherne kreslí.) Smíchov vás očarí Lidovými novinami, kde obaja písali. Povráva sa, že keď Karel Čapek šiel do redakcie s Karlom Poláčkom, tak prichádzali s hurónskym smiechom a obrovským rámusom. Vlastne ani neviem, kde vtedy boli Lidové noviny, ale keď pôjdete ráno okolo nich, určite budete počuť ich dvoch. A keď prejdete okolo nich niekedy poobede, budete počuť Josefa Čapka ako hovorí, „Tak jedem Kódl." A keby ste sa dostali niekedy na Vinohrady, nájdite Ul. Bratří Čapků a budete sa tešiť, pretože nikde inde som krajšiu záhradu ani nevidel. (Alebo si prečítajte Záhranikův rok.)
Najviac sa mi páčilo v Strži u Dobříše. To vystúpite v Dobříši na železničnej stanici, odbočíte doprava k Lidlu. Kráčate a vaše túlavé topánky sú plné radosti a chvenia. Potom sa pozrite občas na jednu, alebo na druhú stranu a poviete si, „To je teda krásna krajinka." No a potom sa dostane až do dedinky Stará Huť. Ju prejdete a uvedomíte si, „Veď to je skoro ako keby som bol doma." A nakoniec vás už čaká jazierko a Doktor Galén, ktorý vás privíta. Keď som tam bol a videl ten dom, povedal som si, „Tak tu napísal Bílu nemoc." A na ten svet sa pozeráte trochu inak.
U nás je tvorba oboch bratov Čapkovcov takisto známa a obľúbená. Myslím si, že Karel Čapek online poteší nielen domácich Čechov, ale aj nás. V jeho tvorbe je nádherná čeština, ale čítal som s ním jeden rozhovor po slovensky. Skúste si prečítať knihu O umění a kultuře III. Tam je s ním rozhovor „Štvrťhodinka s Karlom Čapkom." Vyjadril sa o nás, o našej kultúre, našej literatúre a dokonca tam napísal, čo si myslí o P.O.Hviezdoslavovi.
Navštívte a bádajte! Karel Čapek je voľný a každému prístupný, vďaka Mestskej knižnici v Prahe. http://www.mlp.cz/karelcapek/
PS: Čo máte od neho najradšej? Ja vlastne neviem a nad tým rozmýšľam už nejaký ten piatok.
