Kniha v sebe obsahuje tajomnú mágiu, niečo ako keby písmená čarovali. Cítiť v nej humor, taký typický anglický. Na anglickom humore je niečo zvláštne. Sarkazmus a uštipačnosť poznáme v dielach A. C. Doyla, Charlesa Dickensa, či D. Adamsa. Zvláštnosťou je, že Karolína Ticháčková sa k nemu tiež priblížila a dosadila ho do skvelých replík.
Okrem humoru cítiť aj záujem o prastarú legendu, ktorú každý pozná naspamäť. Veru, nemať doma artušovské príbehy, to je človek ochudobnený o tú zvláštnu mágiu, ktorú si nesieme po celý život. Predpokladám, že mladá autorka to veľmi dobre vedela, inak by to tak nenapísala. V knihe sa nachádza aj záujem o vedomosti. Merlin veselo cituje veľkých učencov a vysvetľuje tam Archimedov zákon, či iné prírodné zákonitosti. Keď už spomínam Archimeda, spomína sa tam aj jeho najvýznamnejší výrok. „Noli tangere circulos.“ (Ticháčková, 2008, s. 26)
Merlin je teda filozofom, učencom, uštipačným dudrošom, naničhodníkom a veľkým milovníkom jabĺk. A čo ostatní? Artuš, Morgana, Mordred, Lancelot, Gawain, Percival, Galahad, Ginerva?
Artuš je v príbehu kráľom, sediacim pri okrúhlom stole. Neskôr je smutný, nechce sa mu žiť a skoro príde o trón. Artuša som ešte takého jakživ nevidel. Väčšinou sa stará o všetko okrem svojej ženy. Poznáme príbehy (resp. apokryfy), kde Artuš behá za Svätým Grálom a Ginervinu sukňu obháňa ten, čo sa pred ňou nevieme ovládať. (Teda ako on tvrdí, nevie ovládať pred ňou svoje srdce. Veru, Lancelot bol romantik.)
Milostného trojuholníku sa zhostila aj Karolína Ticháčková. Ukazuje na to iný pohľad, pohľad ženy, dievčaťa a tak veselo, až je človeku lepšie na srdci. Píše o tom, že messieur Lancelot bol prvou láskou Artušovej ženy. To je asi na celej knihe najkrajšie. Spomenul som si na to, čo som chcel so svojou prvou láskou robil, chcel robiť a tak. (Napríklad si ju vziať za ženu, ťahať ju za vlasy a chytať pstruhy dole v potoku. Alebo s ňou piecť buchty. A čo šteklenie?)
Okrem nich v diele vystupuje aj Percival, Galahad. Podobne aj Gawain (bez Lady Bertilak a Zeleného rytiera) a Morgana. (Budete mi veriť, keď napíšem, že Morgana je v knihe modelka?) Asi najuletenejší príbeh s artušovskou tematikou. Obsah vám písať nebudem, nechám ho zatiaľ na vašej fantázii.
Čo napísať o knihe z jazykového hľadiska? Číta sa veľmi rýchlo, veď každú chvíľu končí nejaká kapitola. Dielom sa prelínajú tri dejové línie a všetky tri sú zaujímavé, milé a komické. Karolína využíva aj iné vetné stavby, používa francúzštinu, či latinčinu. Skrátka hrá sa so slovami ako mačka s klbkom niti.
Aj vďaka jazykovo-štylistickým schopnostiam autorky sa kniha číta veľmi rýchlo, veľmi dobre a je to také spestrenie popoludnia. Prirodzene, ide o apokryf, nie o nejaké novodobé skutočnosti legendy. (Na to nechala priestor niekomu inému predsa.)
Z osobnej čitateľskej skúsenosti by som knihu odporučil hocikomu. Ukáže svet Kráľa Artuša a jeho Okrúhleho stola, neurazí ho a ešte nás aj dobre dokáže rozosmiať.
Knihu zoženiete prakticky v hocijakých kníhkupectvách, mal by som napísať, že súčasťou knihy je aj CD.
PS: Charakteristika Merlina: „Jako bys ho neznala. Je to pruďas a ty jsi krutě zranila jeho nejcitlivejší místo – ego.“ (Ticháčková, 2008, s. 91)
PPS: Len jediná vec ma na knihe sklamala. Nie je tam tá, ktorú som tam ja potreboval.
Bibliografický odkaz:
TICHÁČKOVÁ, K. 2008. Proč kouzelník nečaruje. Praha : Observatory Media, 2008. 197 s. ISBN 978-80-904042-0-5.
Zdroje obrázkov:
[cit. 2010-05-27] [cit. 2010-05-27]
