Autorkou knihy je jeho praneter Nathalie des Vallieres,vyštudovala dejiny umenia a muzeológiu. Vážila si otca Malého princa,v knihe sa venuje jeho známym knihám (až na Citadelu). Každá kapitolaknihy je niečím zaujímavá. Najprv sa venuje detstvu, Antoine v mladostistále presvedčil mamku, ak niečo chcel. Do školy sa mu nechcelo, niekedy snívalo tom, že bude chorý a nakoniec nemusí stráviť príšernú hodinugramatiku. Venuje sa aj poslednému letu svetoznámeho autora, tvrdí, že Antoinenezomrel, nestroskotal, odišiel za Malým Princom.
Keď bol malý chlapec, volali ho kráľ slnko. Možno preto, žemal svetlé a kučeravé vlasy, možno kvôli jeho všakovakým záľubám.V škole sa učil priemerne, nebol vnímaný ako bystrý žiak, ale ani akolajdák. Veľmi rád počas školy kreslila sníval, asi ako každé dieťa. Spolužiacisi na neho pamätali, že sa málo usmieval. Zrejme si úsmev nechával pre Maléhoprinca.
Zo začiatku sa začal venovať poézii, neskôr prešiel naprózu. Poradila mu to sesternica, ktorá našla jeho literárne vlohy. „Yvona de Lestrange rozpoznala literárnívlohy svého bratrance Antoina. Plna shovívavosti pro toho mladého muže, kterýse hledal, radila mu, aby přestal psát poezii, kterou měl v oblibě,a psal v próze, bližší skutečnosti.“ (Vallieres, 2005, s.34) Vosvojej prózy má mnoho poézie, nielen v Malom princovi, ale ajv Nočnom lete. „Noc však stúpala,podobná temnému dymu, a napĺňala údolia. Už sa nedali rozlíšiť od rovín.Lenže medzitým sa porozsvecovali dediny a ich súhvezdia navzájomkomunikovali. A on tiež prstom rozblikal svetlá na krídlacha odpovedal dedinám.“(Nočný let,2004, s.13)
Každú knihu, ktorú napísal, niekomu venoval. V knihe saNathalie venuje všetkým knihám, ktoré napísal(okrem Citadelu, o nej píšelen, že na nej začal pracovať). Venuje sa Nočnému letu, kde poukazuje napilotov, ktorí stroskotali v Andách. Kniha vyšla prvýkrát v roku1931, mala obrovský úspech po celom Francúzsku. Dokonca v roku 1933 vyšielparfum, ktorý sa volal rovnako ako názov knihy.
Veľmi zaujímavou postavou bola jeho žena. Nechcel mať zaženu niekoho, kto mu navarí a uprace a on si môže s ňou robiť,čo chce. Potreboval dušu, človeka, ktorý mu úsmevom napraví deň a srdce mubude tĺcť rýchlejšie, keď ju uvidí. Ktovie, aká Consuela bola. Túžil mať ženu a s ňouaj deti. Consuela bola plná fantázie a tak sa otec Malého Princa dostal dozajatia lásky. Je pravda, že ho niekedy aj provokovala a vedela byť ajneznesiteľná. Henry Jeanson prezradil, „Nikdyjsem nezapoměl, jak se Saint-Exupéry na ni diával. Probouzela v něm něhu svou křehkostí a půvabem.Ale byla i tak nesneitelná, že měl chuť ji potrestat - a myslím, žeto i udělal. Překvapovala ho, fascinovala ho, zkrátka zbožňoval ji.“(pozriVallieres, 2005, s.54) Možno to bola ona, ktorá stvárnila pani Fabienovúv Nočnom lete. Nádherne popísal lásku, ako sa žena o svojho mužabojí, pod kožou má srdce, ktoré patrí iba jemu.
Počas vojny odišiel do Newyorku, zrodil sa „človíček, kterého nosím v srdci.“ Užod roku 1930 sa objavovala zvláštna postava, niekedy bez vlasov, inokedy mal ajkrídla. Ľudia si mysleli, že je to malý Antoine, ktorý sa vracalk detstvu. Boli aj iné názory, že sú to deti, po ktorých túžil, ale nikdynijaké nemal. Postavička bola akousi predzvesťou Malého princa.
Malý princ sa začal rodiť v roku 1942 počas leta. Malavyjsť na Vianoce, zrejme ako darček, ktorý venoval svojmu najlepšiemupriateľovi. Jeho najlepší priateľ bol 32 rokov starší a volal Leon Werthe.Leon bol židovského pôvodu a pátralo po ňom gestapo. „Prepáčte mi, deti, že som túto knižku venoval dospelému. Mám na továžny dôvod: ten dospelý je môj najlepší priateľ. Mám ešte jeden dôvod: tendospelý vie všetko pochopiť, dokonca aj knižky pre deti. A mám ešte tretídôvod: ten dospelý žije vo Francúzsku, trpí tam hladom a zimou a veľmipotrebuje, aby ho niekto potešil,“(Malýprinc, 1999, s.5) Chcel svojho priateľa potešiť a potešil mnohých nasvete, veď Malý princ po Biblii a Marxovom kapitále sa stalnajpredávanejšou knižkou 20.storočia. Postava líšky nepatrila Consuele, jehožene. Líška bola Silvia Reinhardtová, priateľka, ktorá ho učí pozerať sasrdcom. „Teraz ti dám na cestu svojetajomstvo. Je veľmi jednoduché: správne vidíme len srdcom. Čo je dôležité, tooči nevidia.“(Malý princ, 1999,s.74)
Na konci knihy s názvom Saint-Exupéry Archanděla spisovatel nájdete svedectvá. Svedectvá o tom, akí boli jehopriateľa, ako ho mali radi. André Beucler mu napísal zopár riadkov, „Jednou Saint-Exupéry začal vyprávat pohádku.Znal ji nazpamět. Bylo to moc hezké, velice jemné a velice uklidňujíci. Kolemnás sousedé u stolů nenápadně naslouchali. Byli jsme opravdu okouzleni.Potom vypravěč zmlkl. Chvíli to bylo ticho jako u těch, kteřídoposlouchali znamenitý film. A nakonec Fargue prohodil. ,Jedna ze stamilionůhvězd právě spadla do mé sklenice.’ A v ten den jsme zůstali spolu aždo úsvitu.“(pozri Vallieres, 2005, s.107)
Knihu zohnať v knižniciach a takisto ajv kníhkupectvách. Dám vám zopár linkov, ale aj ISBN číslo, ak by ste juchceli pod ním hľadať, ISBN 80-7323-114-X
Spomínané linky:
<http://www.artforum.sk/index.php?mod=catalog§ion=4&detail=11461>[cit.2008-02-28]
<http://www.podvrskom.sk/index.php?m=2259&p=86771>[cit.2008-02-28]
<http://www.christnet.cz/knihkupectvi/>[cit.2008-02-28]
Článok je venovaný všetkým, ktorých Exupéry upútal svojouľudskosťou. Nenapíšem komu, lebo by som sa bál, že som na niekoho zabudol,teda, určite by som na niekoho zabudol.
Zdroj obrázkov:
<http://daddytypes.com/archive/petit_prince_renard.jpg>[cit.2008-02-28]
<http://www.christnet.cz/knihkupectvi/obrazky/exuperyobal_m.jpg>[cit.2008-02-28]
