Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí

„Existuje jeden jazyk, ktorému rozumejú všetky deti a poznáme ho po celom svete. Hovoríme mu úsmev.“ (Eric de Kermel)

Písmo: A^- | A⁺

Prečítal som si Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí. Občas nájdem knihu, ktorej rozumiem od samého začiatku. Často sa mi stane, že oveľa viac mi o človeku povie jeho knižnica ako to, keď sa ma prestaviť a povedať niečo o sebe. Knihy nám neraz ukazujú cestu, vďaka nim spoznávame priateľov na celý život.

Eric de Kelmer pripravil rozprávku pre knihomoľa. Nádherný svet vo francúzskom mestečku Uzès. Kraj, v ktorom zreje syr a chutí víno, má v sebe nádherný poklad. Natália sa rozhodla otvoriť si Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí. Nie je to obyčajný obchod s knihami, jej kníhkupectvo nás láka k sebe. Natália je presne typ kníhkupca, ktorý chce spoznávať svojich čitateľov prostredníctvom kníh.

Postupne nám Natália ukáže svoj život. Má milujúceho manžela, dve deti a obrovskú záľubu v knihách. Každá kapitola románu privedie do kníhkupectva čitateľa, ktorý nám povie svoj príbeh.

Veľmi ma poznamenal čitateľ Bastien. Posielal svoje knihy otcovi. Vtedy som sa usmial, poslal mu knihu: Muž, ktorý sadil stromy.

Páčila sa mi aj sestra Veronika, ktorú zaujala Kniha z Kellsu. Príbeh o sestre Veronike a jej matke predstavenej mi ukázal mnoho. O tom, čo si nájdu v knihách, ale aj ako žijú a tešia sa zo svojej zelenine, ktorú vypestujú.

Pôsobivý bol aj príbeh o Arthurovi, ktorý sa mal stať tým, kým sa zrodil. Každý chlap bol kedysi chlapcom, ktorý mal svoje sny, túžby a priania. Ako mnoho chlapcov vrátane mňa, Arthur miloval Príbehy okrúhleho stola. Stretávame sa tu so symbolikou mien. Arthur dostal meno podľa kráľa Artuša. Pri návšteve kníhkupectva mal pocit akoby vytiahol Excalibur a začal byť tým, kým sa zrodil.

Posledná kapitola sa mi páčila už od začiatku. Veľmi som myslel na Tajnú záhradu, ktorú máme všetci v sebe. Natália varuje svoju čitateľku, že knihy o šťastí ešte nikomu nepomohli. Ak potrebujeme biblioterapiu, siahnime po románoch!

Mám rád vône kníhkupectiev, v ktorých sa človek rád ukryje. Knihy nás zoznamujú s ostatnými ľuďmi oveľa viac, ako si myslíme. Eric de Kermel nám ukázal príbeh o kníhkupectve, do ktorého chceme ísť a nadýchať sa toho nádherného pocitu, aký máme vždy, keď sa kamsi zakryjeme s knihou. Ak ste knihomoľ, rozhodne si knihu prečítajte. Má biblioterapeutické účinky.

PS: sľúbil som si, že si nekúpim žiadnu knihu, o ktorých tam píšu. Prišla však kapitola, kde otvorili Hlasy zeme od Jeana Giona.