Český film je už od svojich prvopočiatkov veľmi pozerateľný. Mám rád filmy z prvej republiky, potom aj tie po druhej svetovej vojne a niektoré aj z dnešnej doby. Českí herci ma zaujali ako dokázali vytvárať filmy s literárnou predlohou. Niektorí herci vytvorili obraz takej literárnej postavy, že si ani nikoho iného neviem na ich mieste predstaviť. Napríklad Rudolf Hrušinský v „Spalovači mrtvol", alebo Hugo Haas ako Richard Načeradec.
Český film ma stále vedel stiahnuť svojou dejovosťou, inšpiroval ma myšlienkami. Niektorých som stále obdivoval a miloval, ich myšlienky si ukladal do pamäti a snažil sa podľa nich aj žiť. Najviac ma asi inšpiroval Miloš Kopecký v Nemocnici na okraji mesta.
Mnoho českých filmov je dojemných vďaka svojej ľudskosti. Človek pri nich rád plače a keď tú časť vidí ešte raz, opäť mu vybehnú slzu. Napríklad spomínaný Miloš Kopecký, ktorý ako Doktor Štrosmajer zomrel. Možno to bol len seriál, ale tak krásne reálny a keď v tej časti zomrel, mal som pocit, že mi zomrel niekto blízky. Ďalším príkladom je film „Všichni moji blízci". Krásny film a najdojemnejší je koniec. Presne ten, keď ukazujú ako sa Sir Winton stretne so svojimi „deťmi". To mi až behá mráz po chrbte. Alebo taký „Vyšší princíp", keď príde mama Ryšánka a začne kričať „Vrazi, vrazi!"
Reálne prostredie je vykreslené neraz aj humorne. Podľa mňa realizmus nie je len o tom, že je človek nešťastný, smutný. Svet je aj krásny a veselý, takisto ako ľudia a takisto ako herci. Napríklad taký Vlasta Burian. Futbalový brankár, ktorý mal v Dejvíciach vilu. Keď som pri nej stál, pocítil som, že stojím pri histórii. On bol úžasný komik, síce sa nikdy nenaučil text, stále improvizoval. Je taký zaujímavý paradox, že človek, ktorý hral takého komika, vôbec komický život nemal. Hlavne po vojne, keď ho obvinili, že bol kolaborant a každý sa na neho vykašľal.
Ťažko písať o každom hercovi a napísať, čo k nemu cítim, lebo je toho tak mnoho. Čo vy a český film? Ktorý herec vás najviac zaujal a kde? Ak mám písať za seba, tak uvediem niekoľkých. Aj keď vopred viem, že neuvediem všetkých, teším sa, keď si ich pripomenieme spolu. Moji obľúbení:
1) Jindřich Plachta za film „Muži v offsidu". (Len jedna škoda, že sa nemodlil modlitbu za Viktorii Žižkov.)
2) Hugo Haas za film „Bíla nemoc". (Ľudia si zvykli ho mať radi ako komika, ale v tomto filme zahral doktora, bez ktorého si Čapkovu tvorbu ani neviem predstaviť.)
3) Theodor Pištek st. za film „Čapkovy povídky". (Krásne tam ukázal postavu z poviedku „Ukradený spis")
4) František Smolík za film „Čapkovy povídky". (Nikoho iného si v roli Boha ani neviem predstaviť.)
5) Svatopluk Beneš za film „Osudy dobrého vojáka Švejka". (Milujem jeho vetu, „Pro Ježíše Krista, co to mluvíte?")
6) Rudolf Hrušinský, ťažko povedať za ktorý film. Bolo by asi veľmi ťažkou úlohou zistiť, kde som ho mal najradšej.
7) Josef Kemr, takisto ťažko vybrať film, ktorý mám s ním najradšej.
8) Miloš Kopecký za seriál „Nemocnice na kraji města". (Milujem jeho filozofiu, jeho citlivosť, intonáciu a hlasový prejav.)
9) Ladislav Pešek za jeho prvorepublikové filmy a takisto ma veľmi citlivo dojal ako Primár Vrtiška.
10) Josef Abrhám za film „Člověk proti skáze". (Podľa mňa to je jeho životná rola.)
11) Franišek Filipovský za film „Co je doma, to se počíta". (Tam je najlepší v hojdacom kresle, kde chce pozerať večerníček. Tam ho mám najradšej.)
12) Jan Werich v rozprávke „Byl jednou jeden král." (Podľa tejto rozprávky by som ho chcel mať za dedka. A nielen podľa tej rozprávky.)
13) Jiří Voskovec za americký film „12 angry men". (Ako jeden z členov poroty, ktorý začne rýchlo používať rozum.)
14) Jiří Sovák za film „Marečku, podejte mi pero!" (Najkrajší bol ako recitoval Nerudovu básničku a buchal si hlavu do steny.)
15) Vladimír Menšík za jeho rozprávkovú tvorbu. (Myslím, že Jiří Sovák o ňom napísal, že mal od Boha dar a ten v rozprávkach krásne ukazoval.)
16) Ondřej Větchý za film Tmavomodrý svět. (Bol to prvý film, v ktorom som ho videl. Pri ňom som si povedal, že film, v ktorom hrá tento herec, nemôže byť zlý.)
17) Radek Holub v seriáli Černí baroni. (Keď som začal čítať Čiernych barónov, nikoho iného ako jeho som si ani v roli Kefalína nevedel predstaviť.)
18) Jiří Kodet za film Pelíšky. (Bez neho by tento film nebol krásne smutný. On je typickým príkladom, že to nie je komédia, ale skôr smiech s behaním mrazu po chrbte.)
19) Bolek Polívka za film Musíme si pomáhat. (Hoci je komik, tu ukázal veľmi dramatickú a ľudskú úlohu. Najviac ma dojal, keď sa tam rozplakal.)
20) Jiří Bartoška v televíznom seriáli Sanitka. (V ňom som sa našiel.)
21) Jaromír Hanzlík vo filme Jak utopit Dr. Mráčka aneb konec vodníků v Čechách. (Páčil sa mi, aký tam bol zamilovaný.)
Týchto 21 hercov, čo som tú napísal, to sú tí, ktorí mi momentálne napadli. Obdivujem ich aj v iných filmoch, ale filmy, ktoré som uviedol, tie mi ich najviac pripomínajú. Určite som na niekoho zabudol, ale pevne verím, že si ich pripomenieme.
A čo vy? Koho by ste označili za českého, hereckého hrdinu?
