Literatúra ježena mnohých kúziel. Často si mení sukne a nikto nikdy nevie, ktorá sukňaje najkrajšia. Pre niekoho je kúzlom Remarque, pre iného Dostojevskij, niekomuzavonia sukňa Jašíka, či Mňačka.
Na základnejškole sa učíme čítať a spoznávať potvory, ktoré nám v dospelostičasto spôsobia mnoho radosti, ale aj starostí. Potvory sú písmenká, ktoré skáčuod jednej strany k druhej. A medzi písmenkami nájdeme niečo, niečofamózne. Niečo, čomu sa hovorí príbeh, kniha.
Už si nepamätám,akú prvú knižku som prečítal. Okrem šlabikára. Pamätáte sa naň? Stále vychádzalv iných verziách a niekedy sa určite pozriem na všetky šlabikáre.Možno v piatok, v slovenskej národnej knižnici, ktovie? Ak máteniekto nejaký doma, určite si ho ceňte, je to poklad.
V čom jaosobne vidím problém povinného čítania? Povinné čítanie ma nedonútilo čítaťknihy. To má jednoducho človek dané v krvi. Buď čítať budem, alebo nie.Nemám pocit, že ak niekomu kážeme čítať knihy, že ich čítať bude schuti.Nedokážem čítať knihu, pretože musím, ale preto lebo chcem. Chcem sa tešiť z knihy,listovať strany po svojom.
Mňa najviaciritovalo na povinnom čítaní prístup učiteľa. Akoby literatúra bola len tá, ktorúuzná on za vhodné. A ostatné treba spáliť.
Včera som sabavil s jednou kamarátkou a ona sa ma spýtala, čo si myslímo Karlovi Čapkovi. Môj názor na Čapka poznáte, aj som jej ho vysvetlil.Ona mi hovorila, že chcela od Čapka čítať R.U.R.
Priznám sa, jasom R.U.R prečítal ako svoju prvotinu od Čapka. Karel Čapek je pán spisovateľa písal pre každého. Pre deti, pre dospelých. Nielen Karel Čapek, ale jajeho brat Josef a mnoho iných.
„Keď ja som sa spýtala učiteľky, či ho môžem čítaťa ona mi povedala, že Čapka nemám na zozname, tak ho nečítaj.“ Viem, že si nevymýšľala, pretože ju poznámdosť dlho.
Ja som bolomámený. Nakoniec sa mi podarilo presvedčiť ju o R.U.R, snáď sa jej budepáčiť. Prístup pani učiteľky bol akoby odpudzujúci, dovolím si povedať, že až despotický.
Buď čítaj, čouznám za vhodné ja, alebo páľ do čerta. To, je to, čo mi vadí na povinnomčítaní. Je pravda, že sa môžem vykašľať na učiteľov a ísť si po svojom.Veď keby som to neurobil, nikdy by som sa nedostal ku klenotom českej medzivojnoveja povojnovej literatúry a mnohých iných.
Netvrdím, že ktočíta Čapka, je úžasný a ostaní choďte husi pásť. Existuje aj mnoho inejkvalitnej literatúry. Problém je ten, že učitelia nám niekedy bránia myslieť.Česť výnimkám.
