Vymenili sme si zdvorilosté frázy o počasí, kravatách a veľhadoch. Po čase sa aj ona osmelila.
„Na čo myslíš?“ Spýtala sa ma.
„Kedysi som čítal knihu od Heinricha Heineho. Nemecko. Zimná rozprávka. Je to veľmi pekné,“ usmial som sa.
„A on prekročil rieku Rýn a bol doma,“ doplnila ma.
„A jedol kyslú kapustu a mäso. Typické nemecké,“ pousmial som sa.
„Ty nie si odtiaľ, však nie?“ Spýtala sa ma.
„Môj prízvuk ma prezradil?“ Nedalo mi.
„O to nejde, ale nehovoríš o Heinem ako našom. Jeho mám najradšej z našich romantikov,“ prezradila mi.
Heine bol nadčasový svojim najznámejším výrokom. „Tam, kde sa pália knihy, sa budú onedlho páliť aj ľudia,“ (Netrvalo ani 100 rokov, kým sa toto stalo pravdivým.)
„Čo bratia Grimmovci?“ Chcel som ju priviesť na iné myšlienky.
„Tých som milovala. Mimochodom, máš zaujímavú vlastnosť. Ani sa nepoznáme a priviedol si ma na knihy a rozprávky,“ zapýrila sa.
Keď som sa na ňu pozrel, začínal som si uvedomovať, že mi je trochu podozrivá.
„Ja by som raz chcela byť slávna spisovateľka,“ povedala mi.
Potom hneď dodala.
„Ale mňa si nevšímaj, to sú len také rozmary mladého dievčaťa. Chlapcom sa aj ta nepáčia dievčatá, ktoré čítajú knihy,“ schválne sa pozerala inam, aby som nevidel ako sa červená.
„Tých by si si nemala všímať. Niektorým sa len také páčia,“ povedal som jej.
„A tebe sa páčia baby, ktoré čítajú knihy?“ Nabrala odvahu a pozrela sa mi do očí.
„Čo myslíš?“ Povedal som jej.
„Ako sa vlastne voláš? Ja som Anna,“ a podala mi ruku.
„Ja som Martin,“ podali sme si ruky.
„Čo keby sme si vymenili knihy?“ Opýtala sa.
„To by ťa nebavilo, čo ja čítam,“ a ukázal jej nejakú knihu s futbalovou loptou.
„Ja čítam o kráľovne Alžbete. Mala som ju rada ešte, keď bola mladá princezná,“ povedala mi.
„Som rád, že máš rada Heineho,“ podal som jej ruku.
„Ja som tiež rada. Musím ťa opustiť, je čas navštíviť Kitty,“ zahanbene sa na mňa pozrela.
Rozlúčili sme sa a ona nejak pochopila, že už ju niekoľko rokov poznám. Nebola už taká hanblivá. Ja som sa vybral na letisko s úsmevom, ktorý mi nakreslila Anna.
PS: Moja milá Anna Franková, Ty si sa skutočne stala veľkou spisovateľkou. Tvoj denník miluje celý svet. Zbožňujem tú knihu so všetkými úsmevmi, sťažnosťami, trápeniami, ale aj dievčenskými rozmarmi. Vďaka Tebe mám Frankfurt trochu radšej. Škoda, že Ti nikto nemohol povedať, čo k tebe cíti a ako strašne miluje Tvoj denník.
PPS: Prirodzene, že príbeh je vymyslený. Ale keď som sa túlal Frankfurtom, skutočne som cítil ako tam niekde na mňa hľadia hanblivé oči mladej dámy.
Odkazy:
Heineho Zimná rozprávka: http://texty.citanka.cz/heine/zp1-1.html
Denník Anny Frankovej: https://www.martinus.sk/?uItem=201015
Židovské múzeum vo Frankfurte: https://www.juedischesmuseum.de/en/explore/frank-family-center/
Frankova rodina: http://en.juedisches-frankfurt.de/places/place-of-remembrance-anne-frank
Anna Franková a Amsterdam: https://www.annefrank.org/en/
Dom Anny Frankovej: https://www.amsterdam.info/sk/muzea/anna-frank/
Grimmovci: https://www.pohadky.org/index.php?co=autori&autor=4
Bratia Grimmovci: https://www.databazeknih.cz/knihy/bratri-grimmove-pohadky-170072
Obrázok: https://images.wsj.net/im-82212?width=620&size=1
