Jedného dňa som sa pri mačke zastavil. Chcel som ju pohladkať, ale poškrabala ma. Tiekla mi krv, cítila sa spokojne a dala mi najavo, že ju to nezaujíma.
„Prečo si ma poškrabala?“ opýtal som sa len tak.
„Pretože by si chcel ten denník a ja ti ho nedám,“ razantne ma odbila.
„Ty vieš rozprávať?“ prekvapilo ma to.
„A ty mi rozumieš?“ prekvapilo to aj ju.
Chvíľu si ma obzerala, zagraučala, ale chvostom nevrtela.
„Väčšinou sa s ľuďmi nerozprávam. Bolo to už dávno,“ prezradila a hodila na mňa zvedavý pohľad mačky.
Pozrel som sa na ten denník, ale nechcel som jej ho vziať. Usmial som sa, mačku to zaujalo a žmurkla na mňa.
„Ty si Mouschi, že?“ už som nevedel odolať.
Zasyčala na mňa.
„Ty si nejaký čarodejník! Ako vieš moje meno a, ako je možné, že mi rozumieš?“ zlostne vybehla.
„K čarodejniciam majú bližšie mačky,“ podpichol som ju.
„Ako je možné, že o mne vieš? Poznáš Annu?“ bola zvedavá.
„Milá Mouschi, celý svet pozná Annu. Stala sa z nej veľká spisovateľka,“ pochválil som ju.
„Naozaj? Bolo to dievča, ktoré voňalo po vanilke. Chcela som navštíviť jej domov,“ prezradila Mouschi a priadla.
Zaspala, škrabkal som ju po krku a myslel na autorku toho denníka.
Mačka, ktorá žila s Annou Frankovou, je kniha. Volala sa Mouschi a, ako píše v denníku, chcela rozdávať lásku. Ide o nádherné ilustrované dielo, ktoré je písané z pohľadu tej mačky. Ako ju našiel Peter a, ako sa skamarátila s Annou. Mačka Mouschi tam opisuje Annu ako dievča, ktorej duša sa nikdy nezlomila. Anna Franková bola možno hanblivým dievčaťom, ale jej denník očaril nejedného človeka.
PS: Moja drahá spisovateľka, skutočne si bola tým devčaťom, ktoré sa nikdy nezlomilo. Keď som si čítal knihu o tvojej mačke, narazil som na to. Uvedomil som si, čo všetko mám na tebe rád. Len tak, mimochodom, všetko najlepšie k narodeninám Anna!
