Známy citát knihy, ktorú snáď ani netreba pripomínať, mi vždy otvorí srdce. Posledné dni je internet plný citátov Ericha Maria Remarqua, ukazuje rôzne odkazy. Rodák z Osnabrücku je obrovským symbolom ľudskosti. Jeho hrdinovia sú mi veľmi blízki a vďaka nim som si našiel mnohých priateľov. Myslím si, že na celý život.
Ako rád by som šiel na pivo s Katzom, Štajnerom (bez kariet), Kernom, mladým Robbiem, ktorým som bol viacmenej aj ja. Myslím, že aj s ukecaným Gottfriedom. Už som to tuším písal, ale raz som sa ocitol v portugalskej metropole vedľa vlakovej stanice Belém. Keď som sa vrátil domov, otvoril som si Noc v Lisabone a uvedomil si, že príbeh začal presne v tých miestach, kde som sa nachádzal.
Knihy majú nádherný pocit vykresliť nám predstavy, ktoré sme nikdy nezažili, ale vieme sa do nich geniálne vcítiť a (mladý) muž z Osnabrücku to dokonale ovládal. Vďaka Remarqovym postavám som spoznal mnoho ľudí. Videl som ich raz, dvakrát v živote, ale mám pocit, že ich poznám celý život.
Posledné dni sú veľmi ťažké. Bojíme sa. Všetci. Na druhej strane som videl mnoho ľudí, čo vytiahli Remarqua. Vyprovokovalo ma to hrabať sa vo svojej knižnici a uchmatol som Troch kamarátov. Úplne náhodne som otvoril a tam bolo čosi o orgováne. (Tí, čo čítali, vedia veľmi dobre, kam mierim.)
„To predsa nie je ťažko uhádnuť,“ odvetil som zdvorilo. „Lámem orgován.“
Chlap na okamih úplne stratil reč. „Neviete, že sú to mestské sady?“ rozhorčene zavrčal.
Zasmial som sa. „Prirodzene, že viem! Hádam si nemyslíte, že to tu pokladám za Kanárske ostrovy?“ (Remarque, 2005, s. 149)
Erich Maria Remarque sa narodil v Osnabrücku a v prvej svetovej vojne bojoval ešte ako chlapec. Preto je pre mňa mladý chlapec z Osnabrücku. Ak máte chvíľu čas, skúsme si vytvoriť experiment. Nájdite vo svojej knižnici akúkoľvek knihu od Remarqua a napíšte mi ju. (Kamkoľvek, do diskusie, na FB, instagram, email, kamkoľvek!)
Mladý chlapec z Osnabrücku, potrebujeme Ťa! Nikdy si od nás neodišiel.
PS: Ďakujem Paťke a Lenke. Bez nich by experiment nikdy nevznikol.