Nebudem písaťo čom je dej, to si radšej prečítajte knihu. Tá má v sebe lásku,nenávisť, smiech, plač. Je tam veľmiveľa pekných myšlienok, či výrokov. O čo v tej knihe ide? Ideo lásku dvoch ľudí v období Protektorátu.
Každý má strachz Nemcov, neznáša ich odporné čierne, gestapácke kabáty. Pretože pod týmikabátmi sa skrýva niečo, čo nemá ľudskosť. Hrôzostrašne opisuje, ažnaturalisticky, čo sa počas heydrichiády dialo. Ako sa ľudia báli Nemcov, a hlavnekolaborantov. Nikto nikomu neveril, každý sa každého bál. Obdobie Protektorátubolo ťažké obdobie. Určite v ňom nebol blahobyt. Vedel to aj JanOtčenášek, veď si to prežil ako mladý človek. (Narodil sa v roku 1924)
Otčenášek jeautor, ktorého rukopis vás udrží nespať a čítať. Ak si chcete nejakú knihuvybrať, ktorú prečítate jedným dychom, určite je to tento príbeh o Pavlovia Ester. To som urobil ja včera. Šiel som do knižnice, potom do krčmya vrátil sa domov skoro ako Popoluška. Potom som začal čítať knihu a skončilsom dakedy v noci. Aj to som ju nedočítal celú. Nie preto, že som bolunavený. Len som si chcel nechať niečo aj na druhý deň.
Neviem ako toautor urobil, ale ja som sa do toho Pavla vžil. Úplne si viem predstaviť ako saprechádzam po meste a uvidím dievča ako plače na lavičke. No a potomten pohľad, keď uvidel tú žltú hviezdu. To si človek vie dokonale predstaviťtie oči. Tie oči, vyľakané, vystrašené a prekvapené. Skúste si topredstaviť.
Ani sa nespýtalsám seba, čo má urobiť? Jednoducho ju chytil za ruku a ukryl ju. Neukrylju preto, lebo bola židovka. Ukryl ju preto, lebo to bol človek. Veď koľko ľudíukrylo počas druhej svetovej vojny tých neárijcov? Nielen židov, ale aj Rómov,jehovistov, komunistov, homosexuálov?
A nielenpočas druhej svetovej vojny. Veď aj komunisti v 50.rokoch páchali zločinyna civilnom obyvateľstve a nielen na civilnom. A našli sa ľudia,ktorí riskovali vlastný život. Prečo? Pretože sa nato nemohli len tak pozerať.
Mňa by strašnezaujímalo, čo by som spravil ja. Ako poznám svoje romantické ja, určite by somsa zachoval ako Pavel. Ale, čo by nato môj mozog?
Otčenášek sivšíma náladu obyvateľstva. Hlavne to, čo je na vojne strašne hrozné precivilistov. Deptanie ľudí, ktorí nič neurobili. Vojna je hrozná na tom, že ničívšetko. Je ako nejaká povodeň. Nepýta sa prečo, vezme to zo sebou a zničíto.
Táto kniha másvoju umeleckú hodnotu. Má v sebe ukryté čaro, ktoré z tej knihynezmizne. Prečítal som si ju druhýkrát, no našiel som tam iné veci. Iste dej jerovnaký, no má to nové prvky. Ako som už na začiatku napísal. Ak sa človekvráti už k prečítanej knihe, číta ju srdcom, nie očami. Nezaujíma ho dej. Zaujímaho to, čo je medzi riadkami.
Zaujímali mavýroky. Nemôžem napísať všetky, ale jeden je fakt špeciálny. „Já taky nejsem žádny Jánošík, to mi hergotvěř, ale jsou chvíle, kdy člověk musí ukázat, že je vůbec člověkem, má-li se ještě vůbec kdypodívat slušným lidem do očí.“
Každá doba másvojich hrdinov a nenávidených. Kto bol počas druhej svetovej vojnyhrdina? Vojaci? Diktátori? Velitelia? Alebo obyčajní ľudia? Myslím, že každýz nás má svojho hrdinu. Pre mňa je hrdina človek, ktorý sa zachovalstatočne. A to nielen počas vojny, ale aj v iných obdobiach.
Škoda, že somnevidel film. Možno ho dajú v televízore, ale ktovie kedy. Chcel by som sito porovnať s knihou. Už len preto, lebo Pavla hrá vo filme Ivan Mistrík.
