Nemám rád oslavy

Priznám sa, že sám netuším, ako som sa tam dostal. Zrejme šlo o akúsi oslavu, kde bolo veľa ľudí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Keď sa nad sebou zamyslím, ja nemám rád oslavy. Vážne. Nejde ani tak o fakt, že som hanblivý introvert, ale necítim sa tam veľmi komfortne. Jedna oslava však zmenila tak trochu môj pohľad a priznám sa, že som nečakal, čo sa tam udeje.

Sedeli sme v akomsi podniku a ja sa pozeral na ľudí. Niektorých som poznal, iných nie. Zdvorilo som sa usmieval na ľudí okolo seba, odpovedal na nezmyselné otázky. Napríklad, že, keď som linuxový administrátor, určite som neprečítal žiadnu knihu a nebol nikdy v divadle. Na predsudky voči ľuďom z IT som viac-menej zvyknutý. Od toho, že som hrával počítačové hry do noci, cez to, že nemám kamarátov, nepestujem žiaden šport, som kultúrny barbar, neviem aký je rozdiel medzi Kafkom a Rudom Slobodom. No a hlavne nechápem súčasnému svetu, lebo som len teoretik spoza počítača, ktorý zarába síce slušne, ale inak v praxi nepoužiteľný.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ak by som to chcel napísať linuxovo, už dávno som si nastavil filter na presmerovania do /dev/null, tj. všetky názory podobné posielam do čiernej diery.

Oproti mne bol chlapec, na ktorom bolo cítiť, aký je hanblivý. Trochu mi pripomínal mňa spred 15.tich rokov, keď som miloval Robbyho Lockhampa. Vedľa neho sedel chlapík, na ktorom bolo čosi podivné.

Keď som čítal Veľká panda a malý drak, bola tam nádherná veta. „Páči sa mi, ako ma počúvaš a rozprávaš sa so mnou a cestuješ so mnou, ale predovšetkým sa mi páči, ako sa pri tebe cítim.“

Pri spomínanom chlapíkovi som sa rozhodne dobre necítil. Kedysi mi niekto povedal, že mám veriť svojej intuícii a začať používať svoj pud sebazáchovy. Pri niektorých ľuďom sa jednoducho necítime dobre, vyžaruje z nich niečo, čo sa nám nepáči.

SkryťVypnúť reklamu

„No ale takto sa to nerieši. V dvojročnom vzťahu už toto nefunguje. Ale to ty nikdy nepochopíš, lebo si teoretik života, ktorý má svoje knihy. A už by si sa mohol naučiť žiť. Nielen čítať toho Haminga,“ povedal to nahlas, aby každý počul.

„Hamming?“ opýtal som sa.

Richard Hamming?“  trochu s istou mierou sarkazmu sa opýtal chlapík vedľa mňa. Nepovedal ani slovo za celý čas, ale toto mu vyšlo.

Ja neviem, ale niekto vraj za prvej svetovej vojny bol v Afrike a tam spával s černoškami a akýsi Hamming o tom písal knihu. Niečo o chlapovi, čo chytal ryby a bol starý a potom si to šiel hodiť do mora, však pohoda, nie? Ja nečítam knihy, musím mať frajerky a žiť život!“  a žmurkol na akúsi ženu.

SkryťVypnúť reklamu

Nedotknuteľný, hlúpy a ešte tak trochu manipulátor. Naučil som sa, že manipulátorom sa treba pozerať priamo do očí, oni to nezvládnu ďalej. Pozeral som sa do jeho očí a on sa tváril ako Vasil Biľak, keď naň pozerali všetci v auguste v roku 1968. Akoby povedal:  „Čo na mňa pozeráte? Ja som ich nepozval!“

Človek sa tu dozvedá samé novinky v oblasti literatúry. Pripomína mi tú fašistickú stranu, ktorú máme vo vláde a čítali dejiny druhej svetovej vojny z pohľadu Adofla Hitlera, Heinricha Himmlera a iného smetiska ľudských dejín,“ povedal človek vedľa mňa úplne pokojne a pozrel sa na nedotknuteľného.

SkryťVypnúť reklamu

Prečo tu urážate? My sme náhodou kamaráti! Život by som zaň položil! Dal by som mu aj poslednú košeľu,“ hovoril nedotknuteľný. Ktovie prečo, ale akosi sa začal potiť.

„Skvelí kamaráti. Cítim tú neuveriteľnú ľudskosť, akú nemali ani Otto Köster a Gottfried Lenz,“ povedal chlapík vedľa mňa a ja som mal pocit akoby som ho poznal už dlhú dobu.

Knihy, postavy, ľudské osudy ľudí spájajú.

Vy ste čítali Troch kamarátov?“ opýtal sa prvýkrát hanblivý chlapec.

„A práve som dostal chuť na tú krkovičku,“ povedal som.

„Raz som sa bol najesť v akomsi podniku a bola tam veľmi milá čašníčka. Stále mi hovorila, že jej akýsi chlapík hovorieval, že mu chutilo ako doma od mamy,“ povedal hanblivý chlapec.

To je tiež z Troch kamarátov a uznávam, že to občas používam. Najmä, keď som s nejakou dámou,“ usmial som sa.

„Vy dvaja sa ako dlho poznáte?“ opýtal sa nás hanblivý chlapec.

Nikdy sme sa nevideli,“  povedali sme spoločne.

 

Navštívte aj linky, možno vás čosi zaujme a pomôžete:

https://www.martinus.sk/authors/erich-maria-remarque

https://blog.martinus.sk/2022/02/pomozme-spolocne-ukrajine

https://registracia.projektactivelife.sk/registracia/podujatie?event_id=21

https://www.remarque.uni-osnabrueck.de/

https://www.facebook.com/bezeckarodina/

Martin Šuraba

Martin Šuraba

Bloger 
  • Počet článkov:  611
  •  | 
  • Páči sa:  83x

Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík:  Malý princČeskí herciSúkromnéNezaradenéknižný svetturistický blog

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

711 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
SkryťZatvoriť reklamu