Veru, Poborský, Nedvěd, Berger, Šmicer. Každý z nich sa nejako dostal na ten svoj vrcholový špic. Neznášal som vtedy Nemcov a keby som tento článok písal vtedy, určite ho napíšem s malým n. Samozrejme, nadával som ako som to počúval, veď, čo iné zmôže stádovitý typ. Hnusné, fašistické pliagy. A to som ešte veľmi slušný.
Nemecko, krajina, kde sa počas celej histórie bojovalo. Vlastne, v ktorej krajine sa nebojovalo? Myslím si, že nemusím písať také samozrejmé veci ako to, že Nemecko bolo jedna z najnenávidenejších krajín po druhej svetovej vojne.
Rozpútanie vojny, postavenie koncentračných táborov, vyhladzovanie národov (nie národa), mnoho zbrojenia a mnoho, mnoho iných vecí. Je to krajina, v ktorej vládol Hitler, o jeho charaktere, cti a ľudskosti nemusím nič písať. Pretože vymenované slová neexistovali.
Nemci mali teda Hitlera, ale mali aj Heineho! Remarqua! Hesseho! Endeho! Schillera! Bethowena a mnohých iných.
Sme krutí, pretože Nemci sú tí, čo rozpútali druhú svetovú vojnu. Odsudzujeme ich, majúc v sebe nejaký odpor a hnus, ktorým sme sa učili už v škole. Ale veď Nemci nie sú len Hitler!
Heinrich Heine. Bol to on, kto už v 19. storočí znenávidel práve tých nacionalistov, ktorí milovali svoj národ politicky. Za vrcholné zverstvo a zúfalstvo považujem práve ten prejav národného milovania, ktorý sa dostane do politiky a slušný človek sa zaň hanbí. Bol to práve Heine, ktorý už pred 100 rokmi povedal to, čo nacisti verejne robili. „Tam kde sa pália knihy, tam sa o nemalú chvíľu budú páliť aj ľudia."
Erich Maria Remarque. O ňom asi ani netreba písať.
Herman Hesse. Či existuje krajší rozprávkar a krajší cestovateľ v literatúre vôbec? Jeho cesta za hľadaním šťastia. Či vari existuje niekto dojemnejší, citlivejší ako je Siddhártha? Či existuje v nemeckej literatúre človek, ktorý je spisovateľ, cestovateľ, lyrik a básnik ako je Hesse?
Michael Ende. Čo je fantázia? V Endeho knihe to nájdete. Je to človek, čo si vymyslel svoju mytológiu, svoj svet. Má tam kameňožrútov, jediac si vlastné bicykle. Svet poprepletaný detským, reálnym a fantastickým. Je to niečo neuveriteľne krásne.
Mohol by som písať o Bethowenovi, Bachovi. Bach, sedieť len tak kdesi v takej typickej nemeckej krčme. Jakživ som do žiadnej nesadol, ale keď si to predstavujem nejako takto: Drevené vysoké stoly s krígľami piva a taká kyslá kapusta, akú som nikde inú nejedol. Ľudia sa bavia kdesi o všeličom možnom a ja počúvam Brandeburský koncert a to je moje vnímanie Johanna Sebastiana.
Je mnoho osobností, ktorí Nemci majú. Ale prečo stále Hitler a fašisti? Pričom fašizmus ani v Nemecku nevznikol.
Nikdy som nedokázal odpustiť národu, ktorý dokázal vykonať také zverstvá, aké robil. Či to boli Nemci, Rusi, alebo ktokoľvek iný. Nikdy som nespochybňoval nehumánne činy, ktoré sa v histórii udiali. Takisto ako nikdy nebudem vyvracať holokaust, či už v ňom zomrelo 6, 10 miliónov alebo LEN niekoľko státisícov, ako nám antisemitské výskumy exaktne dokazujú. Ale prečo stále len ten Hitler?
Neviem, či Nemci sú národom, ktorý si dokázali za svoje beštiálne činy vziať zodpovednosť. Ale keď ich už tak vieme odsudzovať, prichádza otázka. Čo my? Nemáme v histórii niekoho, za koho sa máme hanbiť? Čo Vojtech Tuka? A aká je vlastne naša história? Prečo sa o nej celý život učíme len ako o nejakej, keď nám niekto ubližuje? A potom ešte ďalšia otázka. Keď tak odsudzujeme Nemcov, vzali sme si my zodpovednosť za druhú svetovú vojnu?
Ja neviem odpovedať, čo si myslíte vy?
Obrázky:
<http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/6f/Heinrich-heine_1.jpg > [cit. 2010-08-21]
<http://media.merchantcircle.com/25808583/German_Land_Scape_medium.jpeg> [cit. 2010-08-21]
Post scriptum: Nikdy by článok nevznikol, keby som si neprečítal od Karla Kryla knihu Půlkacíř. On na naviedol na tú myšlienku. Tvrdil o Rusoch, že majú Stalina, ale aj Tolstého.
Venujem Petrovi.
