V 16.storočí sa živil každý obyvateľ akovedel. Jeden robil obuvníka, druhý bol brtník, tretí staval domy. Niekto muselhlásiť omše, či iné obrady. Aj pohreby. Nato malo mesto zvonára. A v Košiciachtúto úlohu robil Urban. Mal rád svoju prácu. Každý deň bol pre neho rovnaký. Nakonci dňa si sadol na okenicu a pozeral sa na mesto. Hľadel smerom naradnicu a videl ako jeden dom za druhým pribúdajú. Tak sa pozeral, kývalľuďom a prial im všetko dobre.
Košičania písali na kalendár rok 1556. Hrialojarné slniečko a fúkal aprílový vetrík. Ľudia sa chystali na Veľkú Noc. Urbansa pozeral mestom a chystal sa na túžobný spánok. Bol práve pod vežou a pozorovalľudí, čo kúpili, čo predali a tak.
Pri dome Mateja Seyczlicha uvidel Urban nejakýfľak. Z fľaku to bola čiara. A potom ešte väčšia. Čierna. Dym. Niktonevedel, čo sa deje. Urban to zacítil. Začalo horieť. Vybehol hore schodmia začal biť. Udieral, mocno, silno. Popritom kričal, „Horí, horí!“
Ľudia sa pobrali okamžite hasiť. Vietor však dulsilnejšie a oheň bol rýchlejší a silnejší. Urban bil a bil. Košičaniasa snažili hasiť, no nepočuli to všetci. Urban udieral dlho, pokiaľ jeho telonespadlo.
Ráno sa zobudil pri zvonoch. Jeho noc zacítil dyma preto začal znova udierať ako vládal. Pri domoch už ale boli všetciKošičania. Urban už nepotreboval zvoniť a preto utekal po schodoch dole. Chcelrovnako hasiť ako ľudia. Veď to bolo jeho mesto. Čo sa však nestalo? Veža začalahorieť zo spodku. Ľudia si to nevšimli a Urban vybehol hore. Opäť zvonil.Prosil všetkých, aby mu pomohli. Kričal „Zastavte ten oheň.“ Tak silno udieraltými zvonmi, že i samotný Boh to musel počuť. Lenže ten sa rozhodol vziaťsi ho k sebe. Urban zhorel.
Dodnes si Košičania uctievajú jeho meno. Pretoveža, v ktorej zhorel, sa volá Urbanova veža. No a poznáme aj Urbanzvon. Je to ten zvon, ktorým bil.
Vďaka ti Urban,že si zvonil. Po mnohých rokoch si ťa ľudia uctievajú ako najlepšie vediaa môžu. Dodnes pre mňa ostaneš nesmrteľným Urbanom.
