Aké sú teda mužské literárne postavy? My chlapci sme už od prírody rytieri, večne bojujeme s hocikým. (Hlavne s veternými mlynmi.) Mnohé literárne postavy sú podobné nám, našim činom, vlastnostiam a možno aj preto sú pre nás také reálne.
Okrem rytierstva je v každom chlapcovi kúsok nezbedného dobrodružstva. Dobrodružstvo v sebe nesie nádhernú cestu neresti a takej neobyčajnej radosti. To máte akoby ste s nejakým bláznivým dievčaťom nastúpili niekam do vlaku, odišli by ste na čierno kdesi preč. No a také dobrodružstvá sa mi páčili počas mojej literárnej cesty.
Spomenul som rytierstvo, dobrodružstvo a ešte spomeniem humor. Áno, humor. Milujem literárne postavy, ktoré vedia používať ľudský humor. Humor ako obranu proti systému. Napríklad ako keď niekto ide z Tábora do Českých Budějovíc pešo, aby nastúpil do poľa. (Nehovoriac o tom ako celé dielo túži padnúť za císaře pána a jeho rodinu.)
A tak ležím na lúke, kde kvitnú zvončeky, klinčeky a pastierske kapsičky. Pozerám sa na hviezdy, nevidím však súhvezdia ako Orion, Veľký voz. Vidím niečo iné, svoje obľúbené, mužské literárne postavy.
Ako si tak ležím na tráve, prichádza za mnou Bilbo. Prezradil ho ten dobrý tabak, má asi najlepšie lístie v celom šírom kraji. Dáva mi fajku, kúsok syra, vajec a takého dobrého piva. Je to verný priateľ, presne ako ja. Stále, keď sa niečo deje, myslíme na to, ako sa niekde dobre najesť, alebo vyspať. Bilbo bol v tomto presne ako ja. Chytali ho trolovia (alebo zlobri) a on myslel na svoju voňavú posteľ a dobré jedlo. Bol zahrabaný v jaskyni s malým, nevďačným tvorom a myslel na jedlo.
Obaja sa pozeráme na hviezdy, fajčíme fajku a spoza nás počuť hlas elfiek. Vlastne, ono to ani nie sú elfky. To si s Bilbom iba namýšľame. Sú to pastierske kapsičky, klinčeky, podbele, púpavy, nezábudky, margarétky, sedmokrásky a iné dievčatá, čo nám robia spoločnosť. Je iba jediná lúka na svete, kde toto všetko kvitne.
Pozeráme sa na oblohu a ja nechám svoju myseľ pracovať. Hviezdy sa zoskupia a vytvoria Hamleta. Prečo jeho? Mám rád Hamleta pre jeho pomstychtivosť. Presne taký ako on som chcel byť aj ja, keď som mal 16. Mám pocit, že Hamlet nie je len literárna postava. Je kus môjho denníku.
Pozerám sa opäť na hviezdy, koho mi ďalšieho vynoria. Malého Lojzíka, pehatého chlapca, čo zbiera známky. Lojzík mi charakterizuje priateľa, ktorého som stratil. Bol som na neho zlý, odsúdil som ho príliš rýchlo a teraz mi to je ľúto. Snáď mi to Lojzík odpustí.
Hviezdy premýšľajú, pokiaľ na mňa Sírius nežmurkne. Vynorí sa Huck Finn. Už som ho čakal. Kýva mi svojou hrubou, ale jemnou rukou. Vedľa neho je aj Tom a ten černoch, otrok. Ako sa preboha len volal?
Zrazu sa zatiahne obloha a hviezdy mi nechcú viac ukázať. Ale nakoniec tam vyjde ešte jedna literárna postava. Old Shatterhand a za ním aj Sam Hawkins. Greenhorn a jeho učiteľ. Bože, ako som ja tu knihu miloval. Ako som s nimi všade cestoval, bil sa ako medveď.
Ešte by som chcel vidieť Gotfrieda Lenza, ale hviezdy sa stiahli pod mraky. Prší, leje ako v Sherlockovi Holmesovi a my sa musíme pobrať s Bilbom do jeho domu. V ňom nás čaká trpaslík, Istari a Aragorn.
No toľko ja, čo vy? Teším sa na koľkých ešte prídem.
Zdroje obrázkov:
<http://photos-f.ak.fbcdn.net/hphotos-ak-ash1/hs277.ash1/20474_1332817967354_1438189193_30929891_3440360_n.jpg> [cit. 2008-06-06]
<http://svetpohladnic.sk/pohladnice/obrazky/luka-zamilovanych-mjc005.jpg > [cit. 2010-01-01]
