Knihovníctvo,alebo študijný odbor knižnično-informačné štúdia(ďalej už len ako KIS) sa dáštudovať na 3 univerzitách. V Bratislave, Žiline a v Prešove. Jedineo Prešovskej univerzite môžem písať, lebo som jej študentom. Takže, kto,alebo čo je to vlastne knihovník.
Knihovník jestrašne múdry človek. Mal by ovládať prácu v knižnici(prípadne archíve,múzeu a pod.) a takisto musí mať nejaké literárne vzdelanie. Predsaje smiešne, keď niekto príde do knižnice a spýta sa knihovníka, či majú odBenického Slovenské verše. No a knihovník mu na to povie, že kto bol PeterBenický?
O čom jevlastne štúdium? Ako študent katedry knižničných a slovakistických štúdii vámteraz napíšem o jednotlivých predmetoch môjho študijného odboru.
Najzákladnejšieknihovnícke predmety, ktoré sme mali v letnom semestri boli Úvod do knižnično-informačných štúdiia Dejiny knižnej kultúry a knižníc 1. V úvode do KIS sa učízákladná knihovnícka terminológia( napríklad slová ako faksimile, exlibrisa pod.), potom sme tam ešte mali knihovnícku legislatívu.
Keď to študujete,časom prídete na to, že aj kniha má svoje rodné číslo (ISBN). Hoci to je veľmilaicky napísané. Zaujímavé je napríklad aj rozdelenie knižníc, ktoré sme saučili. I to, čo všetko musí spĺňať knižnica, aby vôbec fungovala. Noa takisto aj tie základné veci o vysokých školách. Čo je to rigoróznaskúška, prečo sa píše habilitačná práca a podobne.
Dejiny knižnejkultúry a knižníc sú takisto zaujímavým predmetom. Tam som sa dozvedel napríkladto, že prvá knižnica sa nachádzala v malej Ázii. Alebo spôsob, akým satvoril papyrus(ak chceš vedieť, čítal článok Niekoľko slov o papyruse, pergamene, či papieri)
Dejiny knižnejkultúry sú krásne. Už len z toho dôvodu, lebo knižná kultúra jenajkrajšia. Kniha je krásna v každom veku. Od ranných, detských rozprávok,až po skvostných klasikov.
Ja som sa nadejinách naučil samé zaujímavé veci. O tom, kde bola v Košiciach prváknižnica(pri najstaršom cintoríne). O tom, že v roku 1581 sa mestuBardejov podarilo urobiť prvú inkunábulu(prvotlač). A mnoho iných vecí.
Potom sme tammali Jazykovú kultúru v sociálnejkomunikácii 1, kde sa učíme a neskôr aj budeme učiť o tom ako sasprávať k ľuďom. O tom, že nie je správne, keď si vybíjame zlosť na niekom, kto si tovôbec nezaslúži. Sú to základné veci, ale mnohí s tým majú problém.
Potom sme maliinformatiku, elektorinickú komunikáciu. Naučiť sa základné práces počítačom, odosielať maily, no poviete si, veď je to ľahké. Ale vietekoľko ľudí dnes nevie ten počítač zapnúť? Z vlastnej skúsenosti viem, žeaj moji rovesníci.
No a potomešte literatúra. Staršia slovenskáliteratúra a Literárnakomunikácia a kultúra.
Staršia slovenskáliteratúra je svojim spôsobom zaujímavá. Veď Proglas, Konštantín, Metoda také mená ako Ján Silván, Eliáš Láni, Ján Bocatius, také veru nepočujetekaždý deň. Niekedy sa mi zdala táto literatúra nudná, nezaujímavá. Lenže je tonaša kultúra a nechcem mať k našej kultúre zlú úctu.
Koniec koncovurčite nie je zlé vedieť niečo o našich literárnych pamiatkach. Má tosvoje čaro. Určite nie ako Jašík, či Ján Smrek.
Potom som ešte spomínalliterárnu kultúru a komunikáciu. Na tomto predmete som sa naučil, ako chápaliliteratúru mnohí spisovatelia. Je to zaujímavý predmet. Naučím sa na ňomo literatúre. O ľuďoch, ktorí ju tvorili, tvoria. O tom, že literatúra je umenie, možno aj tonajkrajšie.
Knihovníctvo sadá študovať od strednej školy(v Bratislave je jedna stredná škola, len si užnepamätám názov, dokonca aj v Prešove, v ELBE), na vysokej škole(Bratislava, Žilina, Prešov).
