Včera som debatoval s jednou blogerkou(http://barboravalkova.blog.sme.sk/)a spýtala sa ma prečo knihovníctvo? Dostal som sa k nemu ako poslednémožné riešenie. Chcel som študovať niečo humanitné a knižnično-informačné štúdia boli posledným riešením. Neskôr som dokníh spadol a nechcem sa dostať preč. Niečo ako s láskou, človek donej padne a nevie ako.
Počas letného semestra som sa oboznámils novými trendmi knižnej vedy. Po každom týždni som si doniesol domovniečo nové. No a čo teraz? Určite viem o knižnom svete niečo viac akov zime.
Na informatike sme sa dozvedali nové veci vosvete počítačov, na informačných službách a internete sme pozisťovalizaujímavé informačné služby. Bavili sme sa o wikipédiia neencyklopédii. Neencyklopédia(http://uncyclopedia.org/wiki/Main_Page)je akási paródia na wikipédiu. Dozviete sa na nej samé „zaujímavé veci“.Napríklad, že Ján Slota je potomok Atilu Húna a tají pred nami svojeskutočné meno, ktoré je Szlota Jánosz. Tiež sme sa dozvedeli o rôznychdigitálnych knižniciach. A ak si chcete pozrieť tajomstvo vášho priezviska(kde sa všade na Slovensku objavuje), kliknite si na http://slovnik.juls.savba.sk/
Začali sme sa učiť odbornú angličtinu.Fascinujú ma knižnice v Anglicku. Majú mnoho zaujímavostí. NapríkladBodlein library (univerzitná knižnica Oxfordu) má poklad, ako je Guttenbergova 42 riadkova biblia. Nájdeme v nejaj listy romantického básnika, akým bol Percy B. Shelly. Knižnica oxfordskejuniverzity vstúpila do filmu a neraz. Prvé dva diely Harryho Pottera odvysielali práve v nej.
Dejiny knižnej kultúry 2 boli tiež zaujímavé.Naučili sme sa spoznávať tajomstvá ukryté v knižniciach. V ichhistórii. Dejiny boli zaujímavejšie v zime, no aj letný semester námukázal silu poznania. Napríklad, že Pavel Jozef Šafárik bol riaditeľomuniverzitnej knižnice Karlovej univerzity. Zaujímavé bolo spoznávaťprostredníctvom Jiřího Cejpka aj osobnosti knihovedy. Mená ako Tobolka, Živný,či Stavitel. Aj my Slováci sme mali ľudí, ktorí dali knihovníctvu srdce, celýživot. Štefan Pasiar(prvý vedúci katedry knihovníctva v Bratislave), JozefRepčák(dlhoročný riaditeľ štátnej vedeckej knižnice v Prešove), či ŠtefanKimlička(spoluobjaviteľ knižnej a informačnej vedy).
Naučili sme sa čosi v štatistike,zdokonaľovali sme svoje jazykové schopnosti na jazykovej kultúrev sociálnej komunikácii. Začali sme sa učiť citovať, snažili sa porozumieťbibliografickým normám a štandardom.
Časom sa menia informačné a komunikačnétechnológii, preto sme sa učili prezentovať a spoznávali tajomstvo databázv programe mySQL.
Na bibliografii sme sa učili o novýchtrendoch, nových knižničných novinkách. Zistili sme, že na Slovensku vyjdeokolo 7000 kníh ročne. Trochu sme načrtli do digitalizácie textu, hoci samotnúdigitalizáciu budeme mať až neskôr. Bibliografia bola najťažšia, lebo sme sizdokonaľovali svoje odborné termíny a odborné slová.
Čerešničkou na torte bola exkurzia. Keď sadostanete do slovenskej národnej knižnice, zažiaria vám oči pri pokladoch, akév nich majú. Tolstojov román Vzkriesenie, ktorý vyšiel na Slovensku skôrako v Rusku. Rukopisy Kukučína(alebo Bencúra), Hviezdoslava, či staréhlaholské písmo. Dozvedel som sa niečo o reštaurovaní kníh. Škoda, že somnevidel rukopisné knihy.
Nemal som v letnom semestri literatúru.Neodradilo ma to, aby som nečítal a nerozvíjal si tak osobnosť. Knihy súnádherným dôkazom o ľudskej kultúre. Pravdivo o nich povedal ajPuškin, „Knihy sú pre človeka tým, čo súpre vtákov krídla.“ Ján Neruda sa vyjadril o knihách, „Sme na tomto svete len chvíľku, aleprostredníctvom písma a kníh ostanú naše myšlienky nesmrteľné.“
Knohoveda, veda o jednomz najkrajších kultúrnych symboloch. Mnoho umelcov má knihovníctvov krvi. Jarek Nohavica je absolventom strednej knihovníckej školyv Brne. Dedko Karla Kryla mal kníhtlač, ku ktorému si chodil tlačiť knihyJosef Čapek. Remarqueov otec bol kníhviazač.
