Mokrá tráva, pozbierané gaštany, lístie a teplá polievka. Jesenné prechádzky, zatúlanie sa s dievčaťom niekde, kde nefúka a pozerať ako po tých starých koľajniciach jazdia vlaky. Sledovať teplý dievčensky úsmev a dotýkať sa tých studených rúk od vetra, je snáď najkrajší symbol jesene.
Niekde tam, kde tečie rieka a po koľajniciach jazdia lokomotívy, sa stretávali. Hanblivé ruky usmievavej dámy, ktorá mu chcel piecť jablkové koláče. On bol zvláštny. Vždy, keď ho videla, zohrialo ju to. Na prvý pohľad nebol nejako extra príťažlivý. Bol obyčajný. Usmieval sa, písal si básničky na papier a kreslil si zvieratá. Ona vycítila, že sa mu ako malému vysmievali, ale niečo v ňom žilo.
V každom chlapovi drieme mnoho literárnych postáv. Romantik Gottfried Lenz, detský priateľ Léona Wertha, čitateľ zababušený dekou Baltazár Bastian Bux, chlapec so zápalkami, stále vrátený Homer Wells, lesný Dag, dobrodružný Robinson, elegantný Phileas Fogg a mnoho, mnoho iných.
Náš hlavný hrdina mal v sebe najviac Owena Meanyho. Malý chlapec, ktorému sa stále vysmievali, ale on sa nedal. Možno preto ho toľko milovala. Cítila na ňom, že sa mu občas ktosi vysmieval, rýpal, či inú pliagu robil. Ale on sa nedal. Jednoducho na nich zabudol.
Chodili spolu k rieke, kde počítali vozne starého vlaku. Držali sa za ruky a vzájomne si z vlasov vyťahovali oranžové listy. To bolo ich prvé rande. Kráčali okolo rieky, rozprávali sa o tom, ktoré predmety v škole milovali. Listy padali na jej vlasy a on jej ich opatrne vyberal. Zapáčilo sa jej to a tak sa stretávali znovu. Mnohí kamaráti mu dávali rady a finty ako ju pobozkať. Potom, keby mu to nevyšlo, tak sa na tom zabávali. Ľudská závisť je vážne primitívna a ukazuje, že zopár dotyčných jedincov v živote nikdy neprekročili úroveň doby paleolitu. (A to nechcem urážať kromaňoncov.)
Pobozkal ju úplne normálne. Kdesi tam pri starej jabloni, po ktorou boli popadané listy. Hltala ho tými svojimi očami a on sa najprv bál. Aj ona sa bála, ale úsmevy vedia rozprávať vety, ktoré nepotrebujú prekladať.
O niekoľko rokov ho čakala na jesennú prechádzku. Zabalila mu jablkový koláč, ktorý jej nikto tak nepochválil ako on. Pred nimi sa objavili stromy. Starý les, o ktorom kolovali kadejaké povesti. Vraj v ňom žijú škriatkovia. Tým musíte dať jablko a kúsok mlieka, inak vás neochrania. Takisto je tam dračia jaskyňa, ježibaby, kikimory a iné obludy.
Povedal jej, že sa nebojí, pretože má vedľa seba čarodejnicu.
O niekoľko rokov rozprávali deťom príbehy o mladom chlapcovi a čarodejnici. Ten príbeh začína trochu inak, ale takisto je tam jeseň, listy, starý les a mnoho strašidiel v ňom.
Hľadím z okna na to ako chodia vlaky Zrejme pôjdem ochutnať jablkový koláč a bylinkový čaj.
