Rozprávku o chlapcovi, ktorý počítal hviezdy, nenájdete v žiadnej rozprávkovej knihe. Buď mi ju niekto rozprával pred spaním alebo som ju počul niekde inde. Veľmi rád by som vám ju porozprával, ale ja vlastne nepoznám koniec. Keď sa príbeh začal, zaspal som. Účel rozprávky bol splnený, ja som drichmal a sníval o lotrovinách. Možno, preto som si mnoho rozprávok domýšľal sám, vymyslel príbehy o kométe alebo veľkom voze alebo o voľačom inom. Ako malý, neposedný hastroš som ešte nepochopil, že rozprávka a hlavná postava sa navzájom formujú.
Rozprávka o chlapcovi začína malým neposedným zbojníkom, ktorý nechce ísť spať. Vyjde na strechu svojho domu, chce zakývať slnku, ale už je neskoro. Objavia sa na oblohe úplne iní kamaráti, ktorí sa s ním rozprávajú. Prvou kamarátkou je Večernica. A postupne sa zhovára s inými. Čím je chlapec starší, zaujme ho astónomia, a tak získava nových kamarátov. Rozprávka má iný rozmer. Už nepočíta hviezdy, ale pýta sa troch hviezd pri sebe, ako prišiel Orion k svojmu opasku. Miluje príbehy kométach, pretože to nie sú obyčajné hviezdy. Nikdy však nekončí, pretože chlapec rastie a rozprávka píše nový rozmer.
Zrejme nie je tajomstvom, že chlapec, ktorý počíta hviezdy, som ja. Od mala milujem nočnú oblohu, zbožňujem súhvezdia a zaspávam s astronomickým glóbusom, kam sa vypravím na cestu. Najradšej tam, kam sa dosiaľ človek nevydal. (Áno túto vetu som si ukradol, veľmi dobre viete, od koho.)
Obloha je tajomná a veľmi ma upokojuje jej nočný vzhľad. Nesie si so sebou tajomstvo, ktoré neprezradí hocikomu. Pozerať sa na oblohu je vždy čaro. Nočná obloha mi hovorí svoj príbeh, ja jej ten svoj. Vzájomne sa na seba pozeráme, rozumieme si a usmievame sa.
Jeseň je moje najmilšie obdobie. Predstava môjho piatku večera je s fľaškou vína, sedieť na múre a pozerať, ako svieti mesto. Mať pri sebe teplú mikinu a hľadať súhvezdia. Rozprávka sa vyvíja, ako sa mení aj môj život. Ale ostávam stále neposedným chlapcom, ktorý miluje pohľad na večerné mesto a oblohu namaľovanú hviezdami.
Kde sa v Košiciach najlepšie pozerá na hviezdy? Každý z nás má to svoje obľúbené miesto, pri ktorom niečo zažil. Pri ktorom sa prvýkrát bozkával alebo si uvedomil, že je zamilovaný. Alebo je to len miesto, kde sa sedí najpohodlnejšie. Ktoré je to moje obľúbené miesto? To zistia tí, ktorých tam vezmem.
PS: Pokiaľ by vám introvertný chlapec na veľkej oslave chýbal, nenájdete ho. Išiel počítať hviezdy! Posledných pár týždňov to robí častejšie ako inokedy.
