Krčmy, do ktorých som kedysi chodieval na polievku sú už dávno zatvorené. Dominkánské námestie sa vôbec nezmenilo, akurát mi chýbalo pár ľudí, s ktorými som chodieval do toho kina. Pamätám si, že tu som videl Taliančinu pre začiatočníkov. V tej kaviarni som sa zamiloval do nejakej blond osoby, vlastne už nikdy nebola ako vtedy. Kostol okolo ktorého som chodieval kedysi do práce, alebo večer z krčmy. A to známe kníhkupectvo sv. Vojtecha, ktorému som chcel odtiaľ vždy niečo doniesť. A ten košický hostinec, kde čapujú Plzeň do litráku, niekde tam v podchode. A potom Alžbetina ulica, ktorá bola kedysi Šrobárová. Socha toho maliara, na konci čajovňa a cesta, po ktorej kedysi určite chodili kone.
A ten kostol, ja teda neviem, čo vám pripomína, ale čosi vám o ňom poviem. Vraj ho postavili niekedy v 13. storočí. Máme v ňom pochovaného Františka, občas vôkol neho chodievam. Inak pamätám si ako sme boli hore na veži a potom kúpili učiteľke becherovku, to sme ešte nikto netušili, že raz budeme odtiaľ preč. A čo Mlynská ulica? Áno, kedysi tiekol tam niekde Hornád a mali sme v Košiciach mlyn.
Tá ulica sa volala kedysi Lajosa Kossutha, ale to by nebolo také podstatné. V škole sme tú ulicu volali ulica Generála Petrova, ona sa vlastne aj tak volala. Spolužiakovi sa však strašne ľúbila postava generála Petrova. Určite o nej raz napíše dizertačnú prácu. Inak miloval som potulky po Mlynskej a chodenie do artfora, či do toho bicyklového obchodu, kde som si vlastne raz aj bicykel kúpil. Bicykle milujem, pamätám si na tie cesty do Turne, Slanca, či na Kojšovku. Jeden z výletov končil tak, že kamarát šmaril bicykel do kriakov a povedal pamätnú hlášku, ktorú nenapíšem, veď by ma pochoval za živa.
A čo Jakabov Palác? Vraj v ňom spal Eduard Beneš, keď Košice boli hlavným mestom, inak je tam orol, vždy som si vymýšľal historku o Matejovi Korvínovi, že tam je pre neho. A každé dievča mi to uverilo. Prejdime na Štefánikovú ulicu.
Hnedé domy, to je jedna z vecí, ktoré mi Košice pripomínajú a tých je na Štefánikovej ulici hojne. Vlastne nielen hnedé, aj fialové. Na jednom mieste je akási trpiaca žena a všetci rozprávame tú legendu o košickom vodníkovi. Samozrejme, že ja som si povesti stále upravoval a tú o vodníkovi si vymyslel. Raz som komusi riekol, že vodník ukradne dušu práve tým, ktorí sa neustále vysmievajú a sú namyslení. Nuž dobre im tak, ja by som im poprial ešte, nech zhoria v pekle, keby som bol akýmsi abbém. Ešteže tomu tak nie je a ja len ukladám knižky.
No idem si po čaj, rozprávajte mi teraz trochu vy.
