Posledná kapitola knihy hovorí, aby sme pracovali na svojej tajnej záhrade. Nesúvisí to síce s literárnou klasikou, ale aj vďaka tomu som si spomenul na jeden príbeh.
Nie je veľmi dôležité, na ktorej železničnej stanici sa príbeh odohral. Predstavte si všetci kaviareň, ktorú máte radi.
Pri jednom stole sedel chlapík. Pil kávu a pozeral sa na hodinky. O chvíľu k stolu prišiel akýsi pán a zdvorilo sa opýtal, či si môže prisadnúť. Objednal si kávu a vytiahol z aktovky knihu. Oči oboch zasvietili ako oči malého Bastiana Baltazara Buxa, keď uchmatol z antikvariátu Nekonečný príbeh. Bola to Tajná záhrada.
„Tajná záhrada! Bože, nečítal som ju niekoľko desaťročí!“ opýtal sa, kývol rukou a povedal si, že ďalší vlak pôjde o 2 hodiny.
„Našiel som ju v starom antikvariáte. Tiež som ju nečítal veľmi dlho. Čaká ma dlhá cesta. Aspoň si oprášim spomienky,“ usmial sa naň a zachytil pohľad ženy, ktorá knihu hmatala očami.
„Môžem si ju prelistovať?“ opýtal sa ho a videl nádherné obrázky, nezbedné líšča, havrana Sadzu a príbeh, ktorý je neuveriteľne silný, odvážny, inšpiratívny a motivuje.
„V dnešnej dobe máme mnoho motivačných kníh, ale sú to nezmysly. Nezmysly, ktoré len zarábajú na ľudskej chamtivosti. Oni chcú byť úspešní, ale bez toho, aby sa ich čokoľvek dotklo. Tajná záhrada hovorí, ak chceme lepší život, musíme vytrhať burinu a zasadiť kvety,“ povedala jedna žena, ktorá na nich hľadela. Spolu s kamarátkou si sadli k dvom pánom a začali sa baviť. Objednali si limonádu a začali sa baviť akoby sa roky poznali.
Kdesi som čítal alebo počul, že máločo na svete má takú neuveriteľnú moc spájať ľudí ako literatúra.
O Tajnej záhrade sa bavili hodiny. Nevedeli si spomenúť ako sa volá chlapec, ktorý vychoval líšku. Nebol to Collin, ale Dickon. Malý Dickon je mimochodom aj moja najobľúbenejšia postava. Pomáha líškam, vie ako sadiť kvety a miluje stromy.
„Čo je najkrajšie na Tajnej záhrade?“ opýtala sa jedna dáma.
„Slávik,“ odpovedali všetci.
„Ja som sa pred troma rokmi rozišla s chlapom. Bol to hrozný manipulátor, ktorý, keď nebolo po ňom, začal sa vyhrážať a ubližovať. Zbaviť sa ho bolo veľmi ťažké. Znenávideli ma všetci, pretože kto ma už len bude chcieť. Takto po 30.ke? Pre časť rodiny to bola hrozná krivda, lebo nemajú pletky. Objavila som Tajnú záhradu a uvedomila si, čo všetko mi dáva slávik, ktorý mi ukázal, kde je kľúč od mojej vlastnej záhrady,“ priznala sa jedna žena.
„Myslím, že každý z nás bol obeťou manipulácie. Buď jednotlivca alebo skupiny,“ chcel odľahčiť jeden z dvojice chlapíkov, ktorí si už stihli potykať a pohádať sa, ktorá farba je vo futbale dôležitejšia. Červená alebo modrá.
„Preto je asi najdôležitejšie uvedomiť koľko námahy, sily, odhodlania nám dalo vybudovať si vlastnú tajnú záhradu. Je len na nás, komu ukážeme kúsok svojej tajnej záhrady. Ale aj mne trvalo, kým som pochopila, aké dôležité je žiť život, aby som bola šťastná. Ak by som vlastnila nejakú kaviareň, volala by sa Kaviareň u Slávika,“ povedala ďalšia žena.
„A nie je náhodou slávik symbol slobody?“ opýtal sa úplne prvý chlapík, ktorý tam sedel najdlhšie.
Ktovie ako sa v ten večer rozlúčili. Faktom však je, že sa stretávajú dvakrát do roka v obľúbenej kaviarni U Slávika a bavia sa o knihách.
